Učebnice nás o príčinách prvej svetovej vojny, či už za vlády komunistov alebo trhových tyranov, presviedčali, že všetko sa to začalo v Sarajeve atentátom anarchistickej organizácie Čierna ruka na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko dalo Srbsku ultimátum, nasledovalo vyhlásenie vojny a v priebehu mesiaca už bojovala celá Európa. Vypukla prvá svetová vojna. Od tejto udalosti uplynulo takmer sto rokov a Srbsko na základe historických faktov žiada, aby konečne došlo k oficiálnemu prehodnoteniu príčin vzniku celosvetového konfliktu na začiatku minulého storočia.
Srbská tlač zverejnila dokument, ktorý jej poskytol belehradský štátny archív. Ide o list rakúskeho guvernéra Bosny a Hercegoviny Oskara Potioreka viedenskému ministrovi financií Leonovi Bilińskému z mája 1913. Vyplýva z neho, že habsburské mocnárstvo plánovalo útok na Srbsko už rok pred atentátom na Ferdinanda. Belehradské noviny Telegraf reagovali komentárom – Za vojnu nie sme zodpovední.
Podľa srbského historika Miroslava Perišiča je spomínaný list zásadným dokumentom, ktorý môže zbaviť Srbsko a jeho ruského spojenca nálepky iniciátorov vojnového konfliktu. Zaujímavá je reakcia rakúskeho historika Manfrieda Rauchensteinera, podľa ktorého list rakúskeho guvernéra Bosny a Hercegoviny nie je žiadnym prevratným nálezom a nechápe, ako sa mohol ocitnúť v belehradskom archíve.
Rozdielny pohľad historikov z dvoch protichodných táborov je typický pre akademické kruhy v humanitných smeroch, ktoré veľakrát slúžia záujmom víťazov a tým, ktorí ich financujú a nie faktom a historickej pravde. Ak list guvernéra nie je prevratným nálezom, prečo doteraz ležal v archívoch a nebol záujem ho zverejniť alebo polemizovať o ňom, keď ponúka iný ako učebnicový výklad histórie? Je dôležité v akom archíve sa našiel? Zrejme áno, pretože na prekrúcanie histórie možno využiť rôzne triky alebo zámerne utajovať to, čo nie je príjemné pre oficiálnych vykladačov dejín odobrených vrchnosťou.
Pokiaľ ide o prvú svetovú vojnu, tak by trvala nanajvýš šesť mesiacov, ak by ju účastníci konfliktu financovali len zo svojich vlastných zdrojov – daňových príjmov. Pre nedostatok peňazí by sa vojnové dobrodružstvo rýchlo skončilo, ale prvú svetovú vojnu, ako ktorúkoľvek ďalšiu, financovali bankové domy. Finančníci v takýchto prípadoch nepoznajú diskrimináciu a rovnakým dielom zásobujú každú z bojujúcich strán. Pre kšefty nie je problém obetovať deväť miliónov vojakov a šesť miliónov civilistov – taká je bilancia prvej svetovej vojny.
Globálne finančné záujmy rátajú s vojnami a potrebujú ich. Nejakí atentátnici alebo zámienky sú vždy po ruke. Potom stačí zmanipulovať verejnosť a krvavý stroj na obrovské zisky sa rozbehne. Je to jedno, či ide o prvú svetovú vojnu alebo súčasné konflikty v mene boja proti svetovému terorizmu.
Prešlo sto rokov od prvého celosvetového konfliktu a dozvedáme sa, že ktosi už rok pred jeho vypuknutím vopred kalkuloval s vyprovokovaním vojny. Dnes sa môžeme zamyslieť nad skutočnými príčinami vojen v bývalej Juhoslávii, Kosove, Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii a vlny terorizmu od Bostonu po Volgograd. Kto ich podnecuje, potrebuje, využíva a masíruje verejnosť, aby to chápala tak, ako sa píše o predchádzajúcich vojnách v učebniciach pre naprogramovanie školopovinných detí.
Stoja za novými vojnami a krvavými konfliktami len Srbsko, Miloševič, Usáma bin Ládin, Al-Káida, Taliban, Muammar Kaddáfí a Bašar Assad? A proti nim bojovníci za slobodu, demokraciu a pokrok? Ktovie, čo ukážu dokumenty v novodobých archívoch po sto rokoch. Mnohé veci už naznačujú súčasné odhalenia.
V minulosti i dnes si zaslúži pozornosť citát:
”Ak by moji synovia nechceli vojny, nebolo by žiadnych.” 1849, Gutle Schnaperová (manželka Mayera Amschela Rothschilda)
Určite nie sú jediní, ale majú bohatú prax a skúsenosti.
Zdroj: DPA, Telegraf Zdroj foto: voanews.com