Kolosálne zlyhanie politiky USA na Blízkom východe a čoraz častejšie nezhody s Bielym domom nútia Izrael hľadať si v záujme národnej sebazáchovy spojenca na opačnej svetovej strane. Či má ísť o spojenca strategického a dlhodobého, to ukáže až ďalší vývoj, do čoho zásadným spôsobom vstúpi aj politika budúceho amerického prezidenta. Popri tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu – na veľký šok Bieleho domu – odmietol pozvánku do Washingtonu na marcové rokovanie s Barackom Obamom, pokračuje opatrné zbližovanie sa Tel Avivu s Moskvou.
O prejav vzájomných sympatií či náklonnosti však nejde. Obidve strany majú na to svoje bytostné, čisto pragmatické dôvody vynútené aktuálnou nestabilnou, extrémne výbušnou situáciou v regióne. A tak si izraelskí lídri kľučky na kremeľskej bráne v posledných mesiacoch doslova podávajú.
Netanjahu: Izrael sa z Golanov nikdy nestiahne!
Ruský líder Vladimir Putin prijal 16. 3. v moskovskom Kremli izraelského prezidenta Reuvena Rivlina, ktorý ho sem prišiel požiadať o pomoc s navrátením mierovej misie OSN na Golanské výšiny. Rivlin to Putinovi zdôvodnil tým, že obnovenie nárazníkového pásma, ktoré vzniklo po vyprataní časti územia obsadeného Izraelom vo vojnách v rokoch 1967 a 1973, by zlepšilo bezpečnostnú situáciu na hranici. Izraelčanov znepokojuje strach, že sa k izraelskej hranici na Golanoch priblížia sily napojené na Irán a libanonský Hizballáh.Počas rokovania Putin údajne zopakoval, že politika Ruska sa naďalej zameriava na zaistenie bezpečnosti Izraela.
„Izrael má zjavné a pochopiteľné neprekročiteľné medze, späté s našou bezpečnosťou. Po prvé robíme všetko pre to, aby sme zabránili odovzdaniu supermoderných zbraní do rúk Hizballáhu, a po druhé, aby sme zabránili vytvoreniu nového frontu teroru proti nám na Golanských výšinách,“ uviedol 21. 4. na stretnutí s Vladimirom Putinom izraelský premiér Benjamin Netanjahu a zdôraznil, že Izrael sa zo strategických Golanských výšin, odkiaľ štáty misie UNDOF od roku 2013 pre zhoršenie bezpečnostnej situácie odvolávajú svoj personál,nikdy nestiahne a že zostanú jeho súčasťou „či už v rámci nejakej dohody, alebo bez nej“. Netanjahuove slová zazneli ako jasný varovný signál pre Rusko, že Golany musia byť vylúčené z akejkoľvek dohody o budúcnosti Sýrie a že vyzbrojenie Hizballáhu modernými zbraňami je neprípustné.
Letecký incident o koordinácii nesvedčí
Ako sa však ukázalo, prioritou Netanjahuovej schôdzky s Putinom bolo niečo iné. „Prišiel som sem s hlavným cieľom posilniť koordináciu medzi nami v oblasti bezpečnosti, aby sme odvrátili chyby, nedorozumenia a incidenty rôzneho druhu,“ uviedol Netanjahu, navrhnúc užšiu spoluprácu v tomto smere. Izraelský denník Jediot Achronot totiž s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že ruské sily pri sýrskych hraniciach najmenej dvakrát vystrelili na izraelské vojenské lietadlo, čo však hovorca Kremľa Dimitrij Peskov poprel s tým, že tieto tvrdenia sú „vzdialené od reality“.
Koordinácia bojových aktivít v Sýrii medzi Izraelom a Ruskom, aby sa predišlo vzájomnému ohrozeniu v podobe prípadných ozbrojených incidentov medzi Izraelskými obrannými silami (IDF) a ruskými jednotkami, však bola témou stretnutia už v septembri 2015. Ako Netanjahu prezradil, s Putinom sa vtedy dohodol na mechanizme, ktorý by im zabránil. Odhliadnuc od faktu, že tento mechanizmus nefunguje efektívne, otvorenou otázkou zostáva, prečo Putin súhlasil s vojenskou prítomnosťou Izraela v Sýrii, keď táto je bez žiadosti jej legitímneho vedenia nezákonná. Izraelský premiér predtým prvýkrát oficiálne priznal, že židovský štát zasahuje v susednej krajine s cieľom zabrániť pašovaniu moderných zbraní radikálom z libanonského šiítskeho hnutia Hizballáh, ktorí v Sýrii bojujú po boku vládnych vojsk, a vytvoreniu nového frontu na Golanských výšinách.
Putin sa snažil Netanjahua upokojiť, že znepokojenie Izraela chápe, ale Sýria podľa neho nie je schopná zaútočiť na Izrael, lebo „má iné starosti, ako otvárať druhý front“, keďže musí zachraňovať vlastný štát a vládu. Ako pripomenul, za súčasnej napätej situácie na Blízkom východe si musia Rusko a Izrael udržať blízky vzťah. Netanjahu potvrdil, že Tel Aviv sa nebude stavať proti úsiliu stabilizovať Sýriu, pokiaľ to nebude na úkor bezpečnosti Izraela.
Nadštandardné priateľstvo môže byť dvojsečné
Vzhľadom na tlejúci konflikt s Tureckom si to Vladimir Putin nepotrebuje rozhádzať s ďalšími regionálnymi mocnosťami, a tak sa vzájomne rastúcej náklonnosti voči izraelskému vodcovi Benjaminovi Netanjahuovi nijako nebráni. Fakt, že „Mohamed chodí k hore“, a nie naopak, netreba v danom prípade ignorovať, ale ani ho preceňovať. Na jednej strane naznačuje, že model preventívneho spojenectva, aj keď zatiaľ krehkého a nepredvídateľného, potrebuje momentálne viac Izrael ako Rusko. Na strane druhej sa dá len sotva prehliadnuť, že návštevník sa voči svojmu hostiteľovi správa zavše až neúctivo, predkladajúc mu svoje proklamácie neraz v arogantnom, ba ultimatívnom tóne. To je niečo, čo sa v štandardnom diplomatickom styku považuje za absolútne neprípustné.
Nadštandardné priateľstvo s Izraelom môže byť teda potenciálne dvojsečnou zbraňou. Je na zváženie, či vyťaženie sporného politického kapitálu z odklonu od svojho tradičného protektora USA, ktorý navyše nebude viac než dočasného trvania, stojí Moskve za nemožnosť kritizovať Tel Aviv pre jeho genocídnu politiku v pásme Gazy a okupáciu palestínskych území, čo je – inak povedané – medzinárodná podpora jeho nedotknuteľnosti a beztrestnosti. Tak Putin, ako aj Netanjahu vedia, že hra na dve strany neprinesie nikomu prospech. Predchádzajúce prijatie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása v Moskve a vyjadrenie podpory úsiliu Palestíny o dosiahnutie mieru, ako aj zásielka balistických rakiet S-300 Iránu, ktorý považuje Izrael za svojho regionálneho nepriateľa, názorne dokumentuje schizofréniu, v ktorej nebude únosné pridlho zotrvať. A keďže historické zmierenie medzi Izraelom a Iránom v blízkej ani vzdialenej budúcnosti nehrozí, geopolitický účel a zmysel rusko-izraelského zbližovania predbežne nie je zrejmý.