Pancir-S1
Ruské zbraňové systémy sa predávajú do mnohých krajín, aj do európskych – Srbsko sa v poslednom čase vyzbrojuje ruským, ale aj čínsky arzenálom. Moskva v uplynulých mesiacoch odovzdala Belehradu 30 bojových tankov a 30 obrnených transportérov. Srbsko nedávno zakúpilo aj sofistikované ruské systémy protivzdušnej obrany Pancir-S1, ako aj čínske útočné a transportné helikoptéry a drony. Ruské systémy Pancir sa osvedčili aj vo vojne v Sýrii. V minulosti bola podpísaná zmluva v hodnote 734 miliónov dolárov na dodávku 50 kompletov Pantsir-S1 do Spojených arabských emirátov, odvtedy pribudol vývoz do ďalších moslimských krajín.
Pancir (v kóde NATO SA-22 Greyhound) je ruský samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného dosahu. Pohybuje sa na kolesových alebo pásových podvozkoch (arktická verzia). Na veži systému Pancir je v strede radar, po bokoch zvyčajne dva kanóny a 8 – 12 raketometov. Systém Pancir-S1 tvorí bojové vozidlo (jedna batéria sa skladá zo 6 bojových vozidiel), mobilné nabíjacie zariadenie (jedno pre dve bojové vozidlá). Je určený na obranu vojenských a priemyselných zariadení, jednotiek pred vzdušnými hrozbami – rakety, drony, lietadlá, vrtuľníky. Ide o hybridný systém, teda kombinuje automatické kanóny a riadené strely zem – vzduch.
Predchodca bol systém Tunguska, ktorý zaviedli od roku 1982. Počas ďalšej doby sa zaviedli do výzbroje armád rakety s plochou dráhou letu, diaľkovo ovládané lietadlá s mimoriadne malou efektívnou odrazovou plochou a rýchlosť letu vzdušných cieľov sa zvýšila až na 1000 m/s. Rakety systému Tunguska sa pri boji s novými hrozbami ukázali ako neúčinné.
Riadená strela systému je dvojstupňová raketa dosahuje rýchlosť 1300 m/s. Jej diaľkový dosah je 20 km a výškový 15 km. Štartovacia hmotnosť rakety je 74,5 kg, pričom hmotnosť bojovej časti je 20 kg.
Dvojica kanónov 2A38M strieľa striedavo, čo umožňuje dosiahnuť vysokú rýchlosť paľby (1950 až 2500 výstrelov za minútu). Kanóny dokážu zasiahnuť vzdušné ciele do výšky štyroch kilometrov a na vzdialenosť tri kilometre. Palebný priemer je 1400 nábojov.
Rádiolokačná stanica Pancir dokáže automaticky sledovať 20 cieľov súčasne, pričom vie určiť, o aký typ cieľa ide (lietadlo, vrtuľník, malý cieľ). Pri streľbe na vzdušný cieľ, letiaci v mimoriadne nízkych nadmorských výškach, sa používa elektro-optický systém. Ten umožňuje detekciu a automatické sledovanie stíhačky F-16 na vzdialenosť 17 – 26 km, protiradarovej rakety na 13 – 15 km a rakety s plochou dráhou letu na 11 – 14 km.
Raketomety Grad
Grad znamená po rusky krupobitie, je to mobilná reaktívna delostrelecká zbraň. Označenie RSZO znamená reaktívny systém salvovej paľby, v anglicky hovoriacich krajinách známy pod skratkou MLRS – Multi Launch Rocket System.
Na Ukrajine bojujú raketomety RM-70 z Česka proti ruským Gradom. Československý raketomet RM-70 GRAD má rýchlejšie nabíjanie a lepší podvozok Tatra, ruský Grad má podvozok Ural.
Raketomet umožňuje vedenie paľby salvou i jednotlivými ranami. Na vozidle je 40 záložných rakiet. Vozidlo Tatra je pancierované, posledné typy Tatra 815 s možnosťou dodatočného pancierovania, sú vybavené buldozérovým zariadením BZ T-813 na vybudovanie palebného stanovišťa. Raketomety sa vyrábali v Dubnici nad Váhom v rokoch 1971 – 1989, potom Václav Havel zničil slovenský zbrojný priemysel. Po vzniku samostatného Slovenska pokračuje výroba modernizovanej verzie s americkým systémom MLRS.
Raketomet je určený pre koncentrované palebné pokrytie veľkých plôch (až tri hektáre v jednej salve) vysoko explozívnymi fragmentačnými granátmi. Paľba je 40 rakiet v jednej salve – 256 kg výbušnín. Použité rakety sú buď pôvodné sovietske modely, alebo slovenské. Ide o o JROF s doletom 20,75 km, JROF-K s doletom 11 km, Trnovnik so 63 pumami HEAT a s doletom 17,5 km, Kuš s 5 mínami PPMI-S1 na ničenie živej sily alebo Križna-R so štyrmi protitankovými mínami PTMI-D a dosahom 19450 m.
BM-21 Grad je sovietsky a neskôr ruský viachlavňový raketomet kalibru 122 mm na podvozku nákladného automobilu, spravidla Ural-375D (6×6) a neskoršie verzie na podvozku Ural-4320. Pri paľbe využíva rakety M-21. Rôzne verzie nesú 12 až 40 ks rakiet.
Jeden prápor osemnástich odpaľovacích zariadení je schopný vystreliť jednou salvou 720 rakiet. Systém má nižšiu presnosť ako konvenčné hlavňové delostrelectvo a nemožno ho použiť v situáciách, ktoré vyžadujú veľkú presnosť. Spolieha sa na veľký počet črepín, ktoré sa rozptýlia po oblasti pri určitej miere zásahov na konkrétne ciele. Napriek tomu sa považuje za účinnú zbraň, najmä kvôli krátkej dobe medzi výstrelom a dopadom celej salvy.
Môže byť pripravený na presun za dve minúty, čo môže byť potrebné pri úlohe „umlčovania“ nepriateľských delostreleckých batérií. Opätovné nabíjanie sa vykonáva ručne a trvá približne 10 – 15 minút, čo sa považuje za hlavnú nevýhodu systému.
Kaliber
Kaliber (v kóde NATO SS-N-27 Sizzler alebo SS-N-30A) je skupina riadených striel, ktoré sú určené na ničenie lodí, ponoriek alebo pozemných cieľov. Nosičom rakiet sú lode a ponorky.
V 70. rokoch 20. storočia spustilo americké námorníctvo vývoj strely s plochou dráhou letu, ktorú zaviedlo do výzbroje pod označením Tomahawk. V tom istom roku sa začala vyvíjať podobná strela aj v Sovietskom zväze. Prvú etapu štátnych skúšok systému Kalibr vykonala firma Novator v 2009. V roku 2011 sa začali prípravy na testovanie systému Kalibr z ponorky. V roku 2012 spustili na vodu fregatu Kaspickej flotily Dagestan, ktorá bola ako prvá v ruskom námorníctve vyzbrojená raketovým systémom Kalibr-NK.
Exportné verzie rakiet majú dosah 220 – 660 km, verzie pre ruské námorníctvo až 2600 km. Ide o strelu bežnej aerodynamickej konfigurácie s výklopným lichobežníkovým krídlom, priemerom 53,3 cm a dĺžkou 8,22 m. Je to trojstupňová strela, ktorá pozostáva zo štartovacieho stupňa, podzvukového udržiavacieho stupňa a nadzvukového stupňa na tuhé palivo. Štartovací stupeň umožňuje štart a akceleráciu rakety. Je vybavený jednokomorovým raketovým motorom na tuhé palivo. Keď raketa po vystrelení dosiahne nadmorskú výšku asi 150 metrov, prvý stupeň sa oddeľuje, otvára sa prívod vzduchu a štartuje sa hlavný prúdový motor druhého stupňa. Zároveň sa otvárajú krídla a raketa sa spustí do výšky 15 – 20 metrov nad morskú hladinu. V tejto fáze letu sa raketa pohybuje rýchlosťou 0,6 – 0,8 machov a letí podľa súradníc, ktoré zadali do jej pamäte pred štartom pomocou navigačného systému.
AUTOR: pplk. Ing. Peter Sabela
