Zvyšovanie výšky daní a vymýšľanie nových daní je len prejavom neschopnosti riadiť hospodárstvo štátu a snahu chýbajúce prehajdákanė peniaze vykryť z vrecák pracujúcich – voličov a daňových poplatníkov, ktorí dali aj terajšej vláde a poslancom moc. Vládni úradníci a poslanci zrejme zabudli, odkiaľ prišli, prečo sú na svojich postoch a tiež zabudli, že aj ich moc nie je večná a ľud v kritických chvíľach svojej existencie vždy použil jediné, ale radikálne riešenie aby sa zachránil…
Keď aktuálne múdri vládni úradníci nechcú počuť hlas z radov ľudu a ich voličov, tak nech si zoberú vzor od prvého amerického ministra financií Alexandra Hamiltona, ktorý v rokoch 1789 – 1795 vytvoril základné princípy americkej ekonomiky a hospodárstva vedúce k suverenite a nezávislosti USA.
Minister Hamilton ako prioritu pri tvorbe nezávislej ekonomiky a hospodárstva USA presadzoval podporu vlastnej výroby pre vlastnú spotrebu a nespoliehať na dovoz. Dovoz obmedzil clami, ktoré doposiaľ patria k primárnym zdrojom príjmov nie len USA, ale všetkých štátov nášho sveta a súčasne slúžia na ochranu a podporu domácej výroby a ekonomiky.
Hamilton tiež presadzoval a presadil myšlienku, že štát síce musí podporovať preberanie chýbajúcich technologických noviniek zo zahraničia ale štát musí hlavne podporovať vlastný technologický vývoj nahradzujúci dovoz a tým závislosť na cudzine.
Ďalej tvrdil, že štát musí vytvárať prostredie pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré je pružnejšie, lepšie využíva potenciál regiónov a hlavne celoplošne vytvára rovnomerné pracovné príležitosti na rozdiel od veľkých kolosov, či konzorcií, ktoré sa správajú opačne…
Domáca výroba potravín, energie a základných potrieb musí byť cieľom a základom štátnej nezávislosti a bezpečnosti.
Pre potravinovú, energetickú a tovarovú nezávislosť štát musí podporovať všetky formy vlastníctva vrátane štátneho, družstevného, súkromného a zamestnaneckého.
Tieto Hamiltonove pravidlá sa v modifikovanej forme úspešne uplatňovali v bývalom Československu, ZSSR a Maďarsku až do prevratov koncom osemdesiatych rokov…
V súčasnosti úspešné výsledky týchto hospodársko-ekonomických zásad Hamiltona vidieť v Číne, v Rusku a v značnom rozsahu aj v Poľsku a v Maďarsku. Rast vidieť aj v Indii a vôbec v štátoch BRICS, ktoré nastúpili cestu koncepčného riadenia a plánovania rozvoja svojich štátov.
Donald Trump sa zavedením Hamiltonových princípov riadenia hospodárstva a ekonomiky snaží vrátiť USA štátnu hospodársku nezávislosť a ekonomickú suverenitu a hlavne chce zásadne znížiť astronomickú zadlženosť bez ďalšieho úverového zaťaženia napriek hroziacim prechodným vnútroštátnym problémom.
Slovensko sa zjavne vydalo opačnou cestou, cestou dôrazne a rázne nestíhať vinníkov za hospodársky a ekonomický prepad a nevymáhať od nich náhradu škody. Slovensko taktiež nehľadá zdroje v redukcii prebujnelého štátneho aparátu (cca 450 000 zamestnancov), v znižovaní a škrtaní výdavkov na nevýrobné, peniaze neprodukujúce investície, ktoré štát pre svoju existenciu a prevádzku nevyhnutne nepotrebuje…
Štát namiesto obmedzenia štátnej administratívy, zastavenia nepotrebných neproduktívnych investícií a investovania do vlastnej produkcie výstavby skutočne štátnych bytov, podnikov výroby a služieb, podpory malých a stredných slovenských podnikateľov a podnikov ekonomickými a daňovými nástrojmi chce chýbajúce peniaze získať ďalším zvyšovaním daní a vymýšľaním a zavádzaním nových daní. Chýbajú už len dane za dýchanie, svetlo slnka a mesiaca, sneh, dážď, hromobitie a blesky ako v známej starej talianskej rozprávke o cibuliačikovi…
Štát možno na chvíľu získa nejaký objem peňazí chýbajúcich v štátnom rozpočte, ale v konečnom – primárnom dôsledku zbedačí, ak hneď nezničí konečných spotrebiteľov – občanov, živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Sekundárne však zničí vlastnú produkciu slovenskými podnikateľmi, čo podporí ďalšie zvýšenie závislosti štátu na dovoze všetkého potrebného pre každodenný život štátu a občana vrátane plnej závislosti na dovoze aj základných potravín.
Štát toto všetko robí pod vlajkou jedinej, nemennej a údajne najsprávnejšej cesty konsolidácie štátneho rozpočtu, ktorá týmto spôsobom nakoniec skôr či neskôr úplne rozvráti štátny rozpočet a štát aj s jeho občanmi, dôchodcami, mladými rodinami a poslednými čisto slovenskými podnikateľmi v každom sektore hospodárstva napriek propagandistickým vyhláseniam o záchrane slovenskej ekonomiky a hospodárstva, ktoré sú už sotva slovenské…
Spamätá sa vláda a jej zodpovední činovníci spolu s poslancami, alebo je Slovensko opäť nejakým modelovým pokusným králikom nadnárodných korporácií a politikov? Alebo sa nakoniec spamätá národ, keď sa bude zmietať v prachu pod čižmou úplného otroctva a boja o holé prežitie?
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.