Zubatica zlatopása (Sarpa salpa) žije v Stredozemnom mori a Biskajskom zálive. Typickými znakmi tejto ryby sú tenké oranžové vodorovné pruhy a čierna škvrna pri koreni prsnej plutvy. Jej mäso môže spôsobiť halucinácie trvajúce viac ako deň, čo je zrejme spôsobené morskou riasou, ktorú konzumuje. Pre túto vlastnosť ju vyhľadávali už starí Rimania. Žeby ju časť kresťanov jedla rituálne ako telo Kristovo?
Začiatkom roku 2017 vyšiel 20. zväzok časopisu Psychedelic Press s článkom CTX: An early Christian entheogen? Ryba Sarpa salpa (tiež saupe, salema, karanteen), Sarda sarda (atlantický bonito) alebo ďalšie tzv. útesové ryby môžu byť psychoaktívne. Medzi mladými ľuďmi je trendom experimentovať – aj s toxickými rybami. Je možné, že psychoaktívne rybie mäso sa už v časoch Rímskej ríše nepožívalo len rekreačne, ale aj v enteogénnom kontexte (usilujúc o spojenie s Bohom). Do akej miery bolo v kresťanstve rozšírené rituálne používanie rýb meniacich myseľ?
HUBA VERZUS RYBA
Názor, že skutočným oltárnym chlebom kresťanov bola huba meniaca myseľ (tzv. teória kresťanského hubového kultu), prvýkrát vyjadril John Marco Allegro v knihe The Sacred Mushroom and the Cross z roku 1970. Napísal ju po preklade zvitkov z Mŕtveho mora. Podľa Allegrovho názoru prvé skupiny kresťanov z čias po vražde Jána Krstiteľa nechápali Ježiša ako osobu, ale ako skúsenosť. Našiel skryté odkazy na používanie niektorých látok v súvislosti s Ježišom a dospel k záveru, že Ježiš ako osoba nikdy neexistoval, pretože bol abstrakciou zmenených stavov vedomia.
Allegro tvrdil, že slovné hračky v Novom zákone môžu byť úmyselnou kamuflážou, spôsobom, akým sa tajné názvy posvätnej rastliny dostali od informovaného školiteľa k zasvätencovi bez odhalenia ostatnými. „Vo všeobecnosti sú v textoch Nového zákona aspoň tri úrovne porozumenia. Na povrchu sú grécke slová v ich klasickom význame. Teda máme príbeh Ježiša, jeho dobrodružstiev a kazateľského učenia.“ Allegro bol presvedčený, že pod gréckou je semitská úroveň porozumenia, a najmä na tejto úrovni sa vyskytujú kľúčové slovné hračky. Napríklad v Evanjeliu podľa Matúša (13, 31 – 32) Ježiš prirovnáva nebeské kráľovstvo k horčičnému zrnku, a potom hovorí o nebeských vtákoch hniezdiacich v konároch horčičného stromu. Allegro poukazuje na podobnosť semitských slov khardelä (horčica) a ardilã (huba). Na inom mieste Matúšovho evanjelia (17, 27) Ježiš povedal Šimonovi, aby šiel k moru, hodil udicu a rybe, ktorá sa chytí prvá, otvoril ústa. Tam nájde platidlo pre vyberačov cirkevnej dane zaňho i za seba.
Ryby sa v Biblii spomínajú ešte niekoľkokrát a prisudzuje sa im symbolický význam. Niekoľkí z Ježišových učeníkov boli rybári. Poveril ich slovami: „Urobím z vás rybárov ľudí.“ Ježiš zmnohonásobil množstvo chleba a rýb a nakŕmil celý dav. V Evanjeliu podľa Matúša (13, 47 – 50) prirovnal Božie rozhodnutie, kto vystúpi do neba a kto prepadne peklu, k rybárom triediacim úlovok: ponechávajú si dobré ryby a zlé vyhadzujú. Keď v Evanjeliu podľa Jána (21, 11) učeníci za celú noc nič neulovili, Ježiš im poradil, aby rozhodili siete na opačnej strane loďky a ulovili 153 rýb.
Použitie ryby ako hlavného symbolu prvotných kresťanov možno vnímať ako kryptogram. Ichthys (grécky: ryba) totiž vznikne spojením prvých písmen slovného spojenia Ježiš Kristus, Boží syn, Spasiteľ (v origináli Iésús Christos, Theú Huiós, Sótér). Podľa historikov sa v 12. storočí začal motív znovu používať, doplnený o krížik namiesto oka.
V prvej kapitole knihy The Mushroom in Christian Art z roku 2011 John A. Rush predstavil zoznam bežných kresťanských symbolov (ryba, chlieb, kríž, kniha…) a zoznam látok meniacich myseľ známych raným kresťanom (muchotrávka, huby obsahujúce psilocybín, marihuana, ľuľkovec zlomocný, mandragora, ergot, sýrska ruta…). Zmieňuje aj pivo a víno – CFP sa obnovuje pri pití alkoholu. Podľa Rusha boli najpoužívanejšími symbolmi ryba a kríž. Kým ryba je jedným z prvých kresťanských symbolov, kríž sa začal používať až o niekoľko storočí neskôr. Pre Rusha symbolizuje ryba muchotrávku, no možno huba slúžila skôr ako náhrada ryby.
Najstaršie známe kresťanské umenie z katakomb pri Ríme sa datuje do konca druhého storočia. Krista znázorňovali ako rybu, páva, baránka Božieho alebo kotvu. Najstaršia zmienka ryby ako kresťanského symbolu sa prisudzuje Klementovi Alexandrijskému, ktorý kresťanom odporúčal používať ako svoju pečať holubicu alebo rybu, no je známe, že ryba sa používala už skôr. Pred rokom 325 (koniec tzv. raného kresťanstva) sa kresťanstvo šírilo v Európe v mnohých izolovaných oblastiach pobrežia Stredozemného mora – aj pri Marseille.
„Schovávanie húb do oblečenia je najbežnejším vyjadrením za obdobie 1500 rokov,“ komentuje Rush klasické skryté odkazy v kresťanskom umení. Podobných príkladov zhromaždil v knihe desiatky. Rozmach inkvizície a honby na čarodejnice chápe ako pokus katolíckej cirkvi zbaviť sa konkurenčných kultov. Než Robert Gordon Wasson odhalil skutočný aztécky teononácatl (v preklade božie mäso), niektorí vedci verili, že išlo o kaktus obsahujúci meskalín. Pravda sa Wassonovi zjavila noc po svätojánskej noci v roku 1955 v mexickej dedine – bola to huba holohlavec (slangovo lysohlávka). Wasson vtedy povedal: „Nie kaktus, ale huba.“ Čo ak sa v kresťanstve pôvodne nepoužívala huba, ale ryba? Kresťanskí misionári po celé stáročia tak horlivo potláčali zmenené stavy vedomia (ohrozujúce „pravú“ vieru), že sa stratil základný kontext.
O dve desaťročia neskôr Wasson v knihe Soma spopularizoval vyblednutú, viac ako sedemstoročnú fresku v plaincouraultskej kaplnke. Zobrazuje Adama a Evu v rajskej záhrade a stala sa zápletkou tzv. bitky stromov. Kým Allegro o strome z fresky tvrdil, že je to muchotrávka, Wasson, bankár Vatikánu vysoko v hierarchii banky JP Morgan, zastával názor, že ide o borovicu. Wasson vtedy mával osobné stretnutia s pápežom, teda je možné, že jeho stanovisko bolo politické. V júni 2019 autor Jerry B. Brown publikoval dva listy Wassonovi od nemeckého historika umenia Erwina Panofského. Wasson sa ich pokúsil skryť a cenzurovať, pre extrémnu impotenciu a protirečenia Panofského biednej argumentácie. Utajil citáciu Brinckmannovej knihy. Tento pokrytec v službách Ríma napádal mykológov za nekonzultovanie s historikmi a sám v tom čase cenzuroval Panofského citáciu Brinckmanna a zatajil jeho slabú, nepresvedčivú evidenciu.
„Kým Wassonov pohľad – že prítomnosť psychoaktívnych húb na Blízkom a Strednom východe skončila asi tisíc rokov pred naším letopočtom – prevážil a zmaril výskum používania enteogénov v kresťanstve na desaťročia, nová generácia výskumníkov 21. storočia zdokumentovala rastúci počet dôkazov o prítomnosti muchotrávky a húb obsahujúcich psilocybín v kresťanskom umení, konzistentných s typológiou húb etnobotanika Giorgia Samoriniho,“ napísali Brown a Brownová.
V knihe The Psychedelic Gospels pripomínajú aj aquilejské mozaiky. Štvrté najväčšie rímske mesto Aquileia bolo náboženskou križovatkou. Rimania ho založili v roku 181 p. n. l. a zničil ho hunský kráľ Atila v roku 452. Aquilejská bazilika je datovaná do začiatku štvrtého storočia a tamojšie pôvodné mozaiky prekryté novou vrstvou zobrazujú huby, slimáky aj ryby.
Historický obraz, ktorý podáva odborný časopis Entheos, hovorí o značne rozšírenom použití psychoaktívnych rastlín v ranom kresťanstve a okolitých kultúrach a jeho postupnom miznutí.
AUTOR: Viktor Memfer
