Nie som dokonalá žena a ani sa tak nikdy nemienim tváriť. Mám svoje chyby a mám za sebou životné prešľapy. Mám za sebou rozpad vzťahov, život s deťmi bez chlapa. Stihla som urobiť množstvo zlých rozhodnutí.
V poslednej dobe si stále silnejšie uvedomujem, aké dôležité je , že žijem tieto svoje chyby a zlé rozhodnutia v dobe, kedy my ženy máme svoje práva. Môžeme sa rozviesť a nemusíme trpieť v nefunkčnom vzťahu. Máme právo na svoje deti, môžeme voliť, môžeme sa vzdelávať a voľne cestovať.
Zároveň si uvedomujem, že okrem slobody nám to dáva aj kus veľkej neistoty v živote. Naučilo nás to spoliehať sa samé na seba a tak trochu sme tým mužov vytlačili zo svojej tesnej blízkosti a postavili medzi nás ochranný múr. Tak veľmi sme chceli byť samostatné až sme sa uvrhli do dobrovoľnej duševnej samoty. Potom beháme po jogových pobytoch, terapiách a meditáciách a neuvedomujeme si, že si musíme pomôcť samé a zbúrať ten múr. Vytvoriť si zas rovnocenné puto medzi ženou a mužom. Začať dôverovať a plnohodnotne milovať. Začať si mužov po svojom boku vážiť a prestať ich večne kritizovať a podceňovať. Tváriť sa, že ich nepotrebujeme vo svojom živote a vieme si samé so všetkým poradiť. Potrebujeme ich rovnako ako oni potrebujú nás. Potrebujeme ich oporu, ich objatie a oni potrebujú náš obdiv a lásku.
Jednoducho potrebujeme rovnováhu, ktorá sa prehnaným feminizmom a zle uchopenou emancipáciou vytratila. Výsledok je rozhádaná, nestabilná spoločnosť. Spoločenstvo sa buduje od základnej bunky a keď partnerské vzťahy nie sú pevné, nemôžeme tvoriť pevnú spoločnosť. Niektoré deti vyrastajú v rozporuplných emóciách. Počúvajú od svojich mám posmešky o soplíku ich otca a na druhej strane od svojich otcov zosmiešňovanie ich mám za volantom. Samozrejme sem tam zažartujeme všetci.
Nedávno som zažila v ženskom kolektíve narážku na manželov soplík a otázka do pléna išla: : „Však to všetky poznáte, keď muž mrnčí, že má soplík?“ „ Nie, ja mám doma chlapa.“ Šokovala som ich všetky. Ja som si totiž konečne vo svojom živote zvykla hovoriť, že mám doma chlapa. Zvykla som si hovoriť, že ho obdivujem, pretože naozaj sú veci, ktoré vie tisíckrát lepšie ako ja. A hlavne som sa naučila vážiť si ho.
Tak si urobme dnes deň chlapov a začnime si ich vedľa seba vážiť, pretože ich potrebujeme tak isto ako oni nás.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.