Každý štvrtok v roku 2003 bolo u nás v kine možné vidieť vo večerných hodinách jeden alternatívny film. Táto akcia sa nazývala “Projekt 100”. Počas niekoľkých mesiacov som pravidelne navštevoval so svojou vtedajšou priateľkou (dnes už manželkou) filmový svätostánok. V priebehu niekoľkých mesiacov sme objavili viacero obohacujúcich titulov. Chodili sme viac-menej “naslepo”. Takto to bolo aj s filmom, ktorý sa nezaradil zrovna medzi moje obľúbené – “Salo, alebo stodvadsať dní sodomy” (Link). Pamätám si, že popis filmu uvedený na plagáte bol hodnoverný: “Film je temnou adaptáciou knihy Markíza de Sade, zasadenou do fiktívneho fašistického štátu počas druhej svetovej vojny. Skupina monarchov unesie desiatky mladých ľudí na svoje sídlo, kde ich podrobuje sérii dehumanizujúcich hier, ktoré postupne povedú až k brutálnemu mučeniu. Počas tohto filmu väčšina divákov na dlhý čas odvráti zrak od plátna k stropu”. TIeto riadky ma pri vstupe do kina neodradili. To čo som následne počas necelých dvoch hodín v kine uvidel, ma šokovalo. Väčšina divákov opustila kino už po prvej polovici filmu. My sme tam však sedel ako prikovaní, neschopní úteku. Ako mladý človek som ešte veľmi dlho nedokázal pochopiť, prečo niekto vyprodukovať takých odporný príbeh. Film ma poznačil natoľko, že som z jeho zvukových motívov vyprodukoval po rokoch pieseň (Link). Považoval som ho za absurdnú fikciu, ktorá je produktom mysle chorého jednotlivca a v reálnom svete nemá svoje miesto. Najviac som bol vtedy pohoršený z hercov, krorí vo filme zahrali hlavné postavy. Tie šialené skutky a tváre plné posadnutosti…
Ako v živote pribúdajú roky, s nimi pribúdajú skúsenosti a navzájom sa v mozgových, neurónových štruktúrach spájajú súvislosti. Postupne som prijal fakt, že “Zlo” je v ľudskom svete všadeprítomné a jeho existencia je v určitej miere prirodzená.
Počas dnešných dní je väčšina “ospalej” populácie konfrontovaná s nebývalým návalom “Zla”. Zlo, ktoré bolo rafinovane ukryté za vyžehlenými oblekmi a napúdrovanými tváričkami hollywoodskeho sna. To sa postupne uvoľňuje z odhalených spisov Jeffreyho Epsteina. A tak sa z “konšpiračných webov” do “mainstreamu” postupne dostávajú informácie o hrozných činoch, ktoré západná elita páchala na svojich sexuálnych obetiach na “ostrove zakázaných nerestí”. Ponechajme nateraz samotného skazeného finančníka bokom a ignorujme možný fakt, že bol potenciálnym agentom istých, tajných služieb. A aj to, že možno konal cielene, aby získal kompromitujúce materiály na kľúčových politických hráčov. Príbeh tohto diablovho lokaja odhaľuje do čistej nahoty skazenosť svetovej elity. Aj najväčší optimista musí jasne vidieť, že človek bez hraníc morálky je v skutočnosti iba naparfumované, kruté zviera. Tvor, ktorý v prípade, že získa nad ostatnými neobmedzenú moc, okamžite stráca ušľachtilé vlastnosti. Z naplnenia všetkých svojich potrieb prichádza o radosť zo života a ako jediný liek na túto mučivú prázdnotu začne nachádzať v sexuálnych praktikách. A tie sa pohybujú ďaleko za hranicami toho, čo sa považuje za normálne. Ak sa začneme na internete hlbšie vnárať do temných vôd tohto príbehu, čoskoro sa dostaneme k témam ako je kanibalizmus, či adrenochróm…
Po všetkom tomto mi odrazu hore uvedený film vôbec nepripadá ako nereálna fikcia…
K doplneniu svojich myšlienkových konštrukcií mi do toho dokonale zapadá jeden starší príbeh. Príbeh krvavej grófky Alžbety Báthoryovej. Maďarsko‑slovenskej šľachtičná (1560 – 1614), je často nazývaná ako „krvavá grófka“. Veľa artefaktov z jej obdobia je možné si pozrieť v Čachtickom múzeu, v obci priamo pod ruinami hradu, na ktorej sa odohral jej kontroverzný životný príbeh. Isto bol jej životný príbeh opradený fikciami. Avšak z dostupných faktov je nesporné nasledovné: Bola narodená 7. augusta 1560 v Trenčíne do bohatého protestantského rodu Báthory, v roku 1575 sa vydala za šľachtica Ferenca Nadasdyho, ktorý bol jedným z najvplyvnejších magnátov v Uhorsku. Po jeho smrti v roku 1604 prevzala správu rozsiahlej panstva v okolí Čachtického hradu. V roku 1610 bola zatknutá po tom, čo sa objavili svedectvá miestnych obyvateľov a služobníkov, že mladé dievčatá, ktoré boli privádzané na jej zámok, miznú alebo sa vracajú s vážnymi zraneniami. Vyšetrovanie jej zločinov zhromaždilo viac než 300 svedectiev a výpovedí. (Údajne v tej dobe nebolo nič nezvyčajné, keď frustrovaná šľachtičná bičovala svoju neposlušnú slúžku.) V roku 1611 bola grófka uznaná vinnou z „krutých činov proti mladej ženskej rase“. Súdnym rozhodnutím bola uväznená, kde zostala až do svojej smrti v roku 1614. Legenda hovorí, že bola zamurovaná v jednej zo svojich komnát. Po smrti sa rozšírili chýry o tom, že sa kúpala v krvi mladých dievčat, aby si zachovala večnú mladosť. Tieto skreslené príbehy údajne pochádzajú z propagandy jej politických oponentov…
Dnes je ťažké overiť fakty udalostí zo šestnásteho storočia. Dokonca je azda ešte ťažšie v záplave medializovaných, bezvýznamných informácií overiť, čo všetko sa skutočne stalo na ostrove Jeffreyho Epsteina.
Na záver však uvediem jednu krátku úvahu a jeden fakt:
- Čo ak bol čachtický hrad v minulosti miestom, ktorý bol ekvivalentom súčasného Epsteinovho ostrova?
- Za zločiny spáchané na deťoch na diabolskom ostrove nebol doteraz (okrem jeho majiteľa) nikto obvinený…
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.