Čo keby vedci robili štúdiu venovanú odkrývaniu tajomstva šťastného a zmysluplného života? Museli by ju vykonávať (viesť) v priebehu mnohých desaťročí, sledujúc život skutočných ľudí, od detstva až do staroby, aby bolo vidieť, ako sa zmenili a čo sa naučili. Bolo by to zrejme príliš ambiciózne, aby sa na to niekto skutočne podujal.
Iba skupina vedcov z Harvardu na to pristúpila a vytvorila komplexný plnokrvný obraz niektorých základných otázok života: ako rastieme a meníme sa, čoho si ceníme postupom času a čo nám robí radosť a poskytuje naplnenie.
Štúdia, známa ako Harvardská grantová štúdia, má svoje obmedzenia – na začiatku nezahŕňala ženy. Napriek tomu poskytuje bezkonkurenčný pohľad do podmnožiny ľudstva, zloženej z 268 vysokoškolákov, mužov, ktorí absolvovali Harvard v rokoch 1938 – 1940. Výskumníci 75 rokov v pravidelných intervaloch zbierali údaje o rôznych aspektoch ich života. A závery sú univerzálne.
Autorka originálu tohto článku hovorila s Georgeom Vaillantom, harvardským psychiatrom, ktorý riadil štúdiu v rokoch 1972-2004 a napísal o tom knihu, aby sa vrátil k záverom štúdie. Nižšie uvádzame päť lekcií z grantovej štúdie, ktoré môžete využiť vo svojom úsilí o šťastnejší a zmysluplnejší život.
Láska je naozaj všetko, na čom záleží
Môže sa to zdať samozrejmým, nie je na tom však preto o nič menej pravdy. Láska je kľúčom k šťastnému a plnohodnotnému životu. Ako Vaillant hovorí, existujú dva piliere šťastia. „Jedným z nich je láska,“ píše. „Na druhej strane je umenie nájsť spôsob, ako si zariadiť život tak, aby sme z neho lásku nevyháňali, aby sme ju neodstavili na druhú koľaj.“
Vaillant povedal, že najdôležitejším záverom tejto štúdie je, že jediná vec, na ktorej v živote záleží, sú vzťahy. Človek môže mať úspešnú kariéru, peniaze a dobré fyzické zdravie, ale bez podporných, láskyplných vzťahov šťastný nebude. („Šťastie je len koč. Láska je kôň.“)
Je to niečo viac ako peniaze a moc
Výsledky grantovej štúdie potvrdzujú výsledky iných štúdií – že získanie väčšieho množstva peňazí a moci nekoreluje s väčším šťastím. To neznamená, že na peniazoch, ani úspechu v kariére nezáleží. Sú to však len malé časti oveľa väčšej mozaiky – a hoci sa nám v tejto chvíli môžu zdať obrovsky dôležitými, strácajú svoju dôležitosť pri pohľade na ne v celkovom kontexte plného života.
„Zistili sme, že spokojnosť na konci sedemdesiatych rokov nesúvisela s tým, k akej spoločenskej triede patrili rodičia, dokonca ani s vlastným príjmom muža,“ hovorí Vaillant. „Pokiaľ ide o úspech, záleží len na tom, či ste v práci spokojní.“
Všetci sa môžeme stať šťastnejšími bez ohľadu na to, ako sme začali život
Muž menom Godfrey Minot Camille išiel do grantovej štúdie s pomerne bezútešnou vyhliadkou na životnú spokojnosť: Mal najnižšie hodnotenie budúcej stability vo všetkých oblastiach a predtým sa pokúsil o samovraždu. Na konci svojho života však bol jedným z najšťastnejších ľudí. Prečo? Ako vysvetľuje Vaillant, „svoj život strávil hľadaním lásky.“
Prepojenie je rozhodujúce
„Radosť je prepojenie,“ hovorí Vaillant. „Čím viac oblastí vo svojom živote môžete prepojiť, tým lepšie.“
Štúdia zistila, že silné vzťahy sú zďaleka najdôležitejším predpokladom životnej spokojnosti. A z hľadiska profesijného uspokojenia, aj pocit spojenia so svojou prácou bol oveľa dôležitejší ako zarábanie peňazí, alebo dosiahnutie klasického úspechu.
„Záver štúdie, nie v zdravotnom, ale v psychologickom zmysle, je to, že spojenie je zásah do čierneho,“ hovorí Vaillant.
Ako život ide ďalej, stáva sa prepojenie ešte dôležitejším. Grantová štúdia potvrdzuje výsledky rastúcej skupiny výskumov, ktoré ukazujú súvis sociálnych väzieb s dlhovekosťou, nižšou hladinu stresu a zlepšením celkovej pohody.
Perspektíva a výzvy vás môžu urobiť šťastnejšími
Cesta od nezrelosti k zrelosti, hovorí Vaillant, je druh pohybu od narcizmu k prepojenosti, a veľká časť tohto posunu má čo do činenia s tým, ako sme sa vysporiadali s výzvami.
Adaptačné mechanizmy, „schopnosť vyrobiť z výkalov zlato,“ ako hovorí Vaillant – majú významný vplyv na sociálnu podporu a celkovú pohodu. Tajomstvo spočíva v nahradení narcizmu, jednostranného zamerania sa na vlastné emocionálne výkyvy a vnímanie problémov, zrelými adaptačnými mechanizmami, vysvetľuje Vaillant, pričom ako príklady uvádza Matku Terezu a Beethovena.
„Matka Tereza mala úplne hrozné detstvo a jej vnútorný duchovný život bol veľmi bolestivý,“ hovorí Vaillant. „Mala však veľmi úspešný život vďaka starostlivosti o iných ľudí.“
Kreatívne vyjadrenie je ďalším spôsobom, ako produktívne riešiť problémy a dosiahnuť zmysel a pohodu.
„Tajomstvo Beethovena spočívalo v schopnosti vyrovnať sa so svojou biedou cez umenie, keď písal Ódu na radosť,“ hovorí Vaillant. „Beethoven bol schopný nadviazať spojenie so svojou hudbou.“
Preložené z Huffingtonpost.com