Dávna minulosť – história Slovenska a Slovákov sa v školách dostala na okraj výuky. Dôležitými etapami histórie Slovákov nám zdôrazňujú obdobia 1918 až 1938 a 1948 až 1955, kedy Česká politická vládna garnitúra pretláčala ideológiu jedného československého národa, mysliac tým českého národa, presadzovaného pojmu v zahraničnom obchodnom a politickom styku a doma, keď už bolo nutné hovoriť o Slovensku, tak len ako o národe, ktorý sa akosi objavil kdesi v Hornom Uhorsku a stal sa súčasťou Československa, ako akási mladá menšina hovoriaca nárečím podobným češtine…
Potom sa zdôrazňuje obdobie rokov 1938 až 1945 už síce ako Slovenský štát, ale ako tvrdo klérofašistický, v ktorom sú Slováci označovaní za fašistov a antisemitov nemajúcich nič iné na starosti, ako bojovať po boku nemeckej ríše, posielať Židov do koncentrákov a brať im majetky. To, že všetko je inak sa neučí, ale len sa poukáže, že áno, boli aj jedinci, ktorí mali v tom čase iný názor, ale v zásade pre politiku štátu boli bezvýznamní…
Teraz sa vyzdvihuje v podstate 8-10 ročné povojnové obdobie rokov 1948-1955/8, keď Praha dosadila komunistov aj na Slovensko a nastalo obdobie viny Slovákov za rozbitie prvej Československej republiky a dobre, že nie aj za rozpútanie ll. Svetovej vojny a nápad vyvražďovať Židov a cigánov v koncentrákoch.
Bolo to však aj obdobie vyrovnávania si osobných a politických účtov zneužívaním moci na upevňovanie moci komunistických funkcionárov aj za cenu kriminalizácie, niekoľkých uväznených a justične povraždených politických protivníkov. Toto obdobie sa vďaka Havlovskej klike a propagandy doposiaľ používa v Česku, ale hlavne na Slovensku v duchu, že bolo tak po celú dobu povojnového Česko-Slovenska, až do príchodu spasiteľa a pofidérneho humanistu často opojeného alkoholom, z ktorého napokon spravili nositeľa pochodne americkej demokracie a slobody, ktorá doposiaľ žiari nad Slovenskom a Slovákmi.
To všetko zodpovedných za výuku na školách všetkých stupňov akosi nezaujíma, ani to, že Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny tiež nie je dôležité… Najdôležitejšia je propaganda viny Slovákov za udalosti počas ll. Svetovej vojny až po príchod českého mesiáša so slovenskými nositeľmi Havlovho „odkazu“ a najnovšie inklúzia, rodová rovnosť a znižovanie nárokov na všeobecné a odborné učenie…
Že existuje nejaká „Regensburgská listina“ kráľa Ľudovíta Nemca z roku 860, ktorá nazýva Pribinovo kniežatstvo ako „Slougenzin marcha“ vo fonetickom zápise, ako Slovenskú zem, že slovenský jazyk bol prvým Slovanským jazykom uznaným za liturgický jazyk a ďalšie dôkazy a významné osobnosti Slovákov, ktoré mali významný priamy a nepriamy vplyv na chod dejín, je okrajová záležitosť, ktorá sa občas, kde tu spomenie ako nutné zlo bez kladenia obrazu na nejaký dejinný vplyv.
Žiaľ decentralizácia vzdelávania a moci priniesla sebavedomie Slovákov a štátotvorné myslenie na bod nula, česť jednotlivcom, preto sme tam kde sme.
Žiaľ aj sľubované zmeny v domácej politike voči sebe samým zostali na úrovni získať a udržať si obchodné pozície v poslaneckých a vládnych laviciach a nesplnenie predvolebných sľubov sa zdôvodnia nemožnosťou tak radikálnych zmien pre riziko sankcií z Bruselu… Až je nakoniec na zamyslenie, načo tu máme ministerstvo školstva, keď školstvo neriadi, ale riadia ho mestá a kraje… Bez udržiavania a rozvíjanie historického povedomia a sebavedomia detí a mládeže, nemôžeme očakávať nič iné, len občanov bez národného a štátneho povedomia a hrdosti k vlastnému štátu a rodine. Jasným a dennodenným príkladom sú niektorí občania združení v rôznych nadáciách, občianskych združeniach a akože politických stranách zjavne školených a podporovaných anglosaskou ideológiou koloniálneho globalizmu bez humamity, morálky a svedomia.
Spamätajú sa konečne poslanci a vláda, že sú tu na to, aby chránili a rozvíjali životy spoluobčanov a chránili štát pred zásahmi do vnútorných vecí Slovákov a národností žijúcich na Slovensku?
Uvedomujú si zástupcovia ľudu, že keď pre svoju kramársku politiku dovolia úplne rozložiť a stratiť aj trosky ešte papierového štátu pod názvom Slovenská republika, že už budú zbytoční a nastúpi na ich miesto zopár komisárov s výkonnou mocou nad krajinou, alebo regiónom Slovensko, ako sami už Slovensko pomenúvajú?
Uvedomujú si títo zástupcovia ľudu, ktorí majú primárne spravovať veci ľudu pre ľud a až sekundárne, nie naopak, aj svoje veci?
Uvedomujú si, že im atentátom na predsedu vlády, ktosi odkázal, že doterajšia servilnosť k západným mocipánom už nestačí, že ich pán chce viac, chce všetko, že už prekážajú, že už majú dostatočne pripravených nových, mladých hladných kramárov a karieristov, ktorí dokončia dielo skazy?
Uvedomujú si vôbec, že podpora vo voľbách niečo nad 50% voličov z účasti niečo nad 50% na voľbách je odkazom veľmi slabej podpory národa, že väčšina národa im nedôveruje a čaká na skutočnú zmenu vládnutia pre národ, z ktorého vzišli a nie pre cudzí národ a jeho koloniálne záujmy zabalené do krásnych hesiel o rovnosti, demokracii a slobode všetkých národov a pohlaví…
Uvedomujú si, že doterajší spôsob vládnutia bez vládnutia, bez rázneho konania a rozhodovania v národnoštátnom záujme Slovenska neustálym tliachanim pred mikrofónmi a objektívmi kamier, ustupovaním či „kupovaním“ tzv. opozície a nepriateľských médií im odoberá podporu národa a keď ju naozaj budú potrebovať, napr. pri skutočnej obrane štátu, či ich samých a štátu, ktorý okrem vody, zostatku lesov, pôdy a niekoľko obchodných podielov v niektorých bývalých čisto Slovenských firmách nemá nič, že národ zostane sedieť doma a bude chrániť len svoju rodinu a jej majetok a na ich zadky a účty sa vykašle aj za cenu dočasných perzekucií?
Tu je teraz Slovensko, až sem sa dostala politika na Slovensku a Slovenský národ. Toto je výsledok koloniálnej a kramárskej politiky prakticky všetkých vlád, donesenej a udržiavanej na Slovensku od povalenia prvej vlády po vzniku druhej republiky, tj. od 16.marca 1994.
Teraz je Slovensko už skutočne na križovatke svojho bytia a nebytia, ako štátu a tvárime sa že všetko je takmer v poriadku, ide len o nevydarený atentát na predsedu vlády, lebo je aký je…
Dúfať, že „kávičkovanie“ v komnatách prezidentského paláca s odchádzajúcim protislovenským prezidentom s nastupujúcim niečo vyriešia, je naivné… Nevyrieši nič, okrem získania času a prípravy novej taktiky západných globalistov nastrčenými politickými figúrkami mudrujúcimi o demokracii a ochrany Slovenka pod rôznymi ľúbivými názvami strán s ich heslami, ako definitívne vyhovieť finančníkom a globalistom zachrániť územie Slovenského národa pre ich záujmy v ťažení za ruskými zdrojmi, aby vôbec prežili…
Tak, ako ďalej slovenská politika a jej nositelia, ak ešte nejaká slovenská politika existuje?
Je tu národ pre politikov a poslancov, alebo je to naopak, politika a poslanci sú tu pre národ?
Čo platí a čo bude platiť po 15.maji 2024?
Autor: Ivan Pauer
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.