Izrael nemá v úmysle opustiť Libanon. Prinajmenšom nie teraz a už vôbec nie za podmienok, ktoré by vyhovovali Bejrútu, Hizballáhu či Iránu. Zároveň s operáciami v Libanone totiž obnovuje svoju vojenskú aktivitu aj v Sýrii. Izraelská armáda podnikla delostrelecký útok na obec Abidín v západnej časti provincie Dará a podľa regionálnych zdrojov izraelské lietadlá operovali aj nad vidieckymi oblasťami provincií Dará a Kunajtra pri Golanských výšinách.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že na libanonskom fronte nastal diplomatický posun. Spojené štáty, Izrael a Libanon vo Washingtone podpísali trojstrannú rámcovú dohodu. V skutočnosti však ide už o tretiu podobnú dohodu za posledné dva mesiace. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ju predstavil ako krok k obnoveniu suverenity Libanonu, odzbrojeniu Hizballáhu a odstráneniu jeho vojenskej infraštruktúry.
Pri podrobnejšom pohľade je však zrejmé, že dokument nezaručuje trvalý mier. Vytvára len diplomatickú prestávku, počas ktorej sa jednotlivé strany budú snažiť posilniť svoje pozície.
Rámcová dohoda totiž nie je mierovou zmluvou, ale iba súborom princípov, ktoré sa ešte len majú pretaviť do konkrétnych mechanizmov. Počíta s postupným prevzatím kontroly nad juhom Libanonu libanonskou armádou, začiatkom odzbrojovania Hizballáhu a následným stiahnutím izraelských jednotiek až po odstránení hrozby pre Izrael.
Práve v tom spočíva hlavný problém. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane vyhlásil, že izraelské jednotky neopustia južný Libanon dovtedy, kým bude Hizballáh ozbrojený. Izraelská prítomnosť sa tak z dočasného opatrenia mení na trvalý nástroj nátlaku.
Vzniká začarovaný kruh. Pokiaľ existuje ozbrojený Hizballáh, Izrael odmieta odísť. A pokiaľ izraelská armáda zostáva v Libanone, Hizballáh nemá dôvod vzdať sa svojich zbraní.
Najzložitejšia situácia je pre samotný Libanon. Hoci sa vláda formálne zaviazala obnoviť kontrolu nad juhom krajiny, Hizballáh nie je bežnou ozbrojenou skupinou, ktorú možno odzbrojiť administratívnym rozhodnutím. Ide o silnú vojensko-politickú organizáciu pevne zakotvenú v libanonskom politickom systéme, s vlastnou infraštruktúrou, spoločenskou podporou aj zahraničnými spojencami.
Požiadavka na jeho odzbrojenie preto môže v praxi namiesto stabilizácie vyvolať novú vnútropolitickú krízu.
Predseda libanonského parlamentu Nabíh Berrí, dlhoročný spojenec Hizballáhu, už dohodu kritizoval a vyhlásil, že sa nebude realizovať. Samotný Hizballáh ju odmietol ako formu kapitulácie.
Práve to predstavuje najväčší problém celej dohody. Podpísali ju tri štáty, no najdôležitejší ozbrojený aktér na juhu Libanonu – Hizballáh – jej účastníkom nie je.
Popri udalostiach v Libanone Izrael opäť aktivizuje aj sýrsky front. Delostrelecký útok na obec Abidín podľa autora nebol náhodný. Južná Sýria, provincie Dará a Kunajtra i oblasť Golanských výšin sú z pohľadu Izraela dlhodobo považované za potenciálne bezpečnostné riziko.
Po oslabení sýrskeho štátu Izrael zmenil svoju obrannú stratégiu a usiluje sa vytvoriť okolo svojich hraníc bezpečnostné pásma. Svoju vojenskú prítomnosť v južnej Sýrii zdôvodňuje potrebou predchádzať útokom ozbrojených skupín.
Sýria sa tak opäť stáva súčasťou širšej izraelskej bezpečnostnej stratégie. Izrael tým vysiela signál nielen Damasku, ale aj Teheránu a Hizballáhu, že nebude čakať na vznik hrozby, ale bude konať preventívne.
Konečným cieľom týchto krokov v Libanone aj Sýrii je podľa autora oslabenie Iránu. Po tom, čo Izrael nedosiahol svoje ciele počas bojov v roku 2025 ani na jar 2026, sa teraz snaží obnoviť strategickú iniciatívu.
Teherán zároveň tvrdí, že memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom obsahuje záväzok ukončiť vojenské operácie vrátane Libanonu a rešpektovať jeho územnú celistvosť. Irán sa preto usiluje zaradiť libanonskú otázku do širších rokovaní s Washingtonom a zdôrazniť, že stabilizácia regiónu nie je možná bez zohľadnenia jeho vplyvu.
Celá situácia tak zostáva mimoriadne zložitá. Spojené štáty prezentujú rámcovú dohodu ako diplomatický úspech napriek tomu, že boje pokračujú a prímerie sa môže kedykoľvek zrútiť. Izrael si zachováva možnosť ponechať svoje jednotky v Libanone dovtedy, kým nebudú splnené jeho bezpečnostné požiadavky. Libanon síce získal prísľub obnovy svojej suverenity, no bez kontroly nad Hizballáhom zostáva tento cieľ len ťažko dosiahnuteľný. Irán sa snaží prepojiť libanonskú krízu s rokovaniami s USA a Sýria sa medzitým stáva ďalším priestorom na zvyšovanie tlaku.
Mier preto podľa autora zostáva v nedohľadne. Súčasná dohoda predstavuje skôr riadenú taktickú prestávku pred ďalšou fázou konfliktu než skutočné riešenie.
Útok na obec Abidín zároveň naznačuje, že Izrael neuvažuje len o libanonskom fronte. Buduje širší bezpečnostný pás od južného Libanonu až po južnú Sýriu. Kým americký prezident Donald Trump hovorí o mierových dohodách, realitu na mieste naďalej tvoria delostrelecké útoky, letecké hliadky, nárazníkové zóny a neustála hrozba novej eskalácie.
Aj keby sa Trump úprimne usiloval ukončiť vojnu a dosiahnuť mier s Iránom vrátane vyriešenia libanonskej krízy, bude čeliť mimoriadne náročnej úlohe. Stávky sú príliš vysoké a mnohé z nich vytvorila práve politika Washingtonu. Rámcová dohoda preto nepôsobí ako začiatok mierového procesu, ale skôr ako právne potvrdenie dočasnej rovnováhy síl. Čím dlhšie bude tento stav označovaný za mier, tým väčšie je riziko, že sa Libanon opäť stane dejiskom rozsiahlej vojny a nástrojom geopolitického súperenia.
Autor: Farhad Ibragimov – prednášajúci na Ekonomickej fakulte Univerzity RUDN a na Katedre politológie Fakulty sociálnych vied a masových komunikácií Finančnej univerzity pri vláde RF
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Israel isn’t leaving Lebanon and Syria may be next, RT, 5.7.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.