Jedným z najcitovanejších vyjadrení Vladimira Putina je jeho výrok, že rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík bola najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia. Putin tým myslel skutočnosť, že vďaka takmer neriadenému secesionistickému procesu a drastickým ekonomickým a politickým reformám jeľcinovskej éry sa z jadrovej superveľmoci ZSSR stala sotva regionálna mocnosť, takmer zlyhaný štát, ktorý sa výškou HDP dostal na úroveň desaťmiliónového Holandska.
Táto skutočnosť sa veľmi jasne odrazila na zrútení dovtedajšej rovnováhy síl a svetové spoločenstvo sa zmenilo z bipolárneho na unipolárne. To malo za dôsledok, že sa z USA stal svetový policajt a nebolo reálnej sily, ktorá by korigovala americkú agresívnu zahraničnú politiku.
Vráťme sa však k rozpadu ZSSR. Už po prvých otvorených voľbách v roku 1988 sa predovšetkým v pobaltských krajinách veľmi aktivizovali radikálne nacionalistické hnutia, napríklad litovský Sajudis, ktorých cieľom bolo odtrhnutie sa od ZSSR. Svoju politiku presadzovali veľmi agresívne a opierali sa pri tom o tie najskompromitovanejšie odkazy vlastných dejín, keď sa v rokoch 1941 – 1944 rovnako nekompromisne porátavali s predstaviteľmi sovietskej moci, nehovoriac o podieľaní sa na pogromoch proti miestnej židovskej komunite.
Autor: Roman Michelko
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian
