Do nového roku 2025 vstupuje slovenská ekonomika nielen s podvedomím, že domácnosti a firmy zaplatia za negatívne dôsledky konsolidačných opatrení ináč ako doteraz, ale aj v súvislosti s nástupom D:Trumpa do Bieleho domu, ktorého predstava ako sa budeme podľa všetkého aj my podieľať na jeho konsolidačných opatreniach, vyvoláva v mnohých z nás neistotu. Čo je horšie, že sa nemôžeme v podpore spoliehať na Európsku komisiu, práve naopak pomáha skôr Ukrajine a tak budeme zvedaví ako sa nemenovaná európska vláda zachová, keď povie nastupujúci americký prezident, že viac z dôvodu obrovskej zadlženosti USA už nemôžu pomôcť. Napokon je prezident krajiny, ktorému väčšina občanov dala svoje hlas a tak sa nečudujme že bude prijímať opatrenia v duchu hesla „Amerika na prvom mieste“. Európa je na tom teraz zle, keďže obe najsilnejšie ekonomiky , bez ktorých sa doteraz nič nepresadilo skôr „zápasia“ s politickou nestabilitou vo vnútri s veľmi pochybnou stabilitou ich vkladného kabinetu.
Spoločná mena sa nestala integračným ťahúňom
V eurozóne je situácia horšia ako v rámci EÚ z dôvodu fungovania spoločnej meny, ktorá sa a to si musíme priznať nestala očakávaným tmelom národných ekonomík z jednoduchého dôvodu ktorým je, že ekonomické rozdiely medzi jednotlivými štátmi eurozóny sa neustále zväčšujú. A tak si kladieme otázku, môže spoločná mena euro byť nástrojom súdržnosti a európskej integrity bez nevyhnutých štrukturálnych zmenách? O bankovej únie vo všetkých 3 pilieroch sa hovorí na každom summite bez očakávaného výsledku. Chápeme, však bolo treba riešiť iné témy a tak sa neriešilo neplnenie konvergentných kritérií stability eura, z dôvodu čoho je zadlženosť eurozóny na úrovni 90 percent HDP. O tom, že Európa bude pod tlakom od budúceho amerického prezidenta nepochybuje nikto z nás, ale počkajme si.
Na sociálne výdavky bude čoraz menej peňazí
Niekoľkonásobná makroekonomická rozdielnosť medzi krajinami eurozóny by napokon mohol viesť k neželanému rozpadu, podľa viacerých názorov by viac v prípade niektorých prospela vlastnú národná mena. Ak totiž nebude spoločná mena zabezpečovať postupné približovanie sa úrovne domácich ekonomík, tak hrozí riziko, že v budúcnosti je európsky sociálny štát ohrozený, s čím napokon súhlasila aj prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Budú aj podľa jej názoru čoraz nižšie daňové príjmy a čoraz väčšie daňové výdaje, čo v konečnom bude znamenať menej peňazí na sociálne výdavky. A keď k tomu pripočítame správu bývalého prezidenta ECB o prepade konkurencieschopnosti, pozeráme sa na budúcnosť nášho kontinentu s obavami.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.