Hlavným nepriateľom USA vraj nie je Rusko, ani Čína, ale EÚ…

Foto: Wiki

Dôvod? Euro. Náčelník trumpistov D. Trump je schopný oveľa viac ako zločinec Biden rozbíjať usporiadanie sveta pre peniaze a nadvládu dolára.

 

Zaujímavý článok k tomuto problému uverejnil Israel Shamir formou interview so švédskym profesorom RZ v médiu „The Unz Review“. Autor neuvádza celé meno profesora. Dôvodov môže byť viacero. Za najviac pravdepodobné považujem  dva.  Ide o alternatívne médium, ktoré je tŕňom v oku v každej spoločnosti a profesor by mohol byť za svoje názory kariérne postihnutý, alebo „ukrižovaný“ švédskym mainstreamom. Druhým dôvodom je, že profesor má blízko k bezpečnostným kruhom Švédska či už na ministerstve vnútra alebo obrany a mohol by mať pre svoje názory problémy.  Uverejňujem hlavné state článku. Kto má záujem, môže si pozrieť celý článok tu:

 

https://www.unz.com/ishamir/unravelling-the-mystery-of-war/

 

Israel Shamir (IS)  otázka:

 

Profesor RZ si myslí, že ukrajinská vojna má zmysel iba vtedy, ak predpokladáme, že ide o vojnu USA proti Európe o americký dolár. USA vyvolali vojnu na Ukrajine s cieľom oslabenia Ruska a EÚ. Prečo to robia? Aký je ich účel?

Prof RZ: Najdôležitejšou otázkou je osud amerického dolára. Konkrétne ide o jeho prvenstvo v ekonomickom svete. Táto nadradenosť generuje pre USA príjem až bilión dolárov ročne. Bilión dolárov, ktoré USA vyťažia zo sveta, sa z veľkej časti vynakladá na rozpočet ministerstva obrany a údržbu vojenského komplexu USA. Sila americkej armády úzko súvisí s najvyšším postavením dolára.

 

Ak by dolár stratil svoje prvenstvo vo svete, väčšina dolárov uložených v zahraničí (cca 7 biliónov) sa ako tsunami vrátia do USA. Inflácia by vyletela do neba a životná úroveň by klesla ako kameň. Výsledná politická búrka by mohla krajinu ľahko roztrhať. USA by teda radšej videli, ako svet klesá, ako tolerovať zánik dolára. Platí to najmä za Trumpovej administratívy.

 

Teraz je otázka – kto ohrozuje dolár? Obvyklou odpoveďou je Čína, keďže je to jediná krajina s dostatočne veľkou ekonomikou na to, aby prekonala tú americkú. To je pravda, ale v medzinárodnom obchode je čínsky jüan až na štvrtom mieste s menej ako 5% všetkých platieb. Podiel na globálnych devízových rezervách predstavuje jüan iba 2%, zatiaľ čo americký dolár predstavuje 58%, takmer 30-krát viac! To robí z juanu potenciálnu, ale nie bezprostrednú hrozbu pre dolár. V čínskom cezhraničnom obchode však jüan nedávno prekonal dolár z hľadiska objemu obchodu. Takže čínska hrozba pre dolár skutočne rastie.

 

Euro predstavuje 20% svetových devízových rezerv. Táto jedna pätina všetkých rezerv by namiesto toho mohla byť denominovaná v dolároch. Euro tak opticky „ukradlo“ jednu štvrtinu pozície dolára, desaťkrát viac ako juan. Je to dôležité, pretože svetové menové rezervy rastú rovnako rýchlo alebo rýchlejšie ako svetová ekonomika a každý rok si vyžadujú viac rezervnej meny. Preto je v súčasnosti euro najväčšou hrozbou pre dolár. A teda objektívne je EÚ hlavným nepriateľom USA.

 

IS: Pred vznikom eura však svoju úlohu zohrali aj iné európske meny, ako napríklad nemecká marka, francúzsky frank a iné. Slúžili aj ako svetové rezervy…

 

RZ: To je pravda, ale konsolidácia týchto mien eurom v rámci EÚ spôsobila, že euro bolo oveľa silnejšie a žiadanejšie na uchovávanie hodnoty ako ktorákoľvek z týchto predchádzajúcich mien.

 

IS: Znamená to nevyhnutne nepriateľstvo EÚ voči USA? Mohli by byť len priateľskými konkurentmi, ktorých by spájali spoločné politické a vojenské ciele?

 

RZ: Mohli a skutočne aj boli. V minulosti sa EÚ a USA tešili zo spolupráce. V decembri 1999, keď bolo euro zavedené, mala EÚ silnú podporu zo strany USA, ktoré hospodárili s prebytkom rozpočtu, ktorý ťažil z rastu EÚ. Nová transatlantická agenda sľubujúca užšiu spoluprácu bola podpísaná v Madride v roku 1995. NATO sa rozširovalo a na to potrebovali USA podporu EÚ.

 

Euro sa spočiatku nezdalo ako vážny vyzývateľ dolára. Začalo na 1,17 dolára, ale čoskoro kleslo pod paritu a počas niekoľkých rokov pomaly stúpalo. Veci sa však zmenili, keďže EÚ rástla rýchlejšie ako USA a v roku 2007 ekonomika EÚ po prvýkrát prekonala USA v nominálnom vyjadrení. Populácia EÚ bola vtedy takmer 500 miliónov v porovnaní s približne 300 miliónmi v USA. Kríza rizikových hypoték zasiahla americkú ekonomiku a posilnila ekonomické prvenstvo EÚ. Dňa 18. júla 2008 euro dosiahlo 1,60 USD. Americkí bankári na ten deň nikdy nezabudnú. Začala sa diskusia európskych lídrov o nahradení dolára špeciálnymi právami čerpania Special Drawing Rights (SDR – umelá účtovná jednotka používaná medzi MMF a členskými krajinami), ktoré pozostávajú zo 44 % dolára, 34 % eura a iných mien. Dolár začínal byť ohrozovaný Eurom a USA, ktoré boli vtedy v ekonomickej kríze, museli reagovať. USA začali prijímať opatrenia na obmedzenie alebo dokonca zničenie EÚ, aby jej zabránila dosiahnuť nadvládu. USA rozbehli kampaň na Brexit v spolupráci s Veľkou Britániou (VB). Prečo? Preto lebo VB je silná ekonomika a USA potrebovali oslabiť EÚ. VB opustila EÚ po 47 rokoch členstva, čím sa ukončili dve generácie britskej európskej identity. Keď nastal Brexit, EÚ sa výrazne oslabila. EÚ stratila 80 miliónov ľudí. Ešte dôležitejšie je, že jej ekonomika klesla o 17 %, čím sa opäť stala výrazne menšou ako ekonomika USA. Euro voči doláru kleslo na predchádzajúce úrovne. VB opustila EÚ lebo USA im sľúbili podpísanie veľmi lukratívnej u dohody o voľnom obchode. VB si predstavovala, že bude hrať podobnú úlohu ako Hongkong vo vzťahu k Európskej únii, pričom bude žať výhody z oboch strán Atlantiku. Keď však prišlo na konkrétne rokovania po Brexite, Američania predložili požiadavky, ktoré Briti jednoducho nemohli akceptovať.

 

IS: Odvtedy sa priepasť medzi ekonomikami EÚ a USA len zväčšuje. Znamená to, že USA konečne vyhrali a EÚ už nie je nepriateľom USA?

 

RZ: Nie je to také jednoduché. Navonok sa nominálny HDP USA od roku 2008 zdvojnásobil, zatiaľ čo HDP EÚ vzrástol len o 30 %. Podľa parity kúpnej sily sú však obe ekonomiky stále zhruba rovnako veľké. Takže hrozba EÚ pre USA stále existuje.

USA sa môžu ocitnúť v smrteľnej ekonomickej špirále a budú musieť vytvárať čoraz viac dlhov (takmer tri bilióny USD na rok 2024), len aby udržali ekonomiku nad vodou a zároveň premietali falošný optimizmus do vonkajšieho sveta“.

 

Z toho vyplýva že USA sú jednoznačne z tohto pohľadu v kríze a ťažko odhadnúť, ktorý moment vo finančnom chaose spustí túto špirálu.

 

IS: Čo sa podľa vás stane s NATO?

 

RZ: Nakoniec bude NATO zrušené.  USA už NATO nepotrebujú. Jedinou misiou NATO je a vždy bolo obmedzenie Ruska a v prípade potreby proti nemu viesť vojnu. NATO obmedzuje svoju činnosť na severný Atlantik. Dokonca aj južná časť oceánu, ako sú Maledivy, je mimo pôsobnosti NATO. NATO je teda zbytočné pre operácie v Tichom oceáne, ktoré majú pre USA prvoradý význam. Keď USA opustia NATO, všetko, čo zostane, sa zrúti vlastnou váhou, ako sa to stalo v Afganistane.

 

IS: Ale NATO sa nedávno rozšírilo o Fínsko a Švédsko. Je jasné, že za touto expanziou boli USA. Aký bol jeho účel, ak sa, ako hovoríte, USA chystajú vystúpiť z NATO?

 

RZ: Účelom bolo vytvoriť čisto európsku alianciu, ktorá by po odchode USA z Európy odolávala ruskej dominancii čo najdlhšie. Americká absencia v Európe je plánovaná ako dočasná a USA sa chcú vrátiť hneď, ako sa vysporiadajú s Čínou.

 

Predpokladá sa, že ruskú expanziu v Európe bude kontrolovať NATO so sídlom v EÚ. Preto Trump chce, aby vlády EÚ zvýšili svoje vojenské výdavky na 5 % HDP. Ale napríklad pre Nemecko by to znamenalo, že takmer polovica ich vládneho rozpočtu by išla do Bundeswehru. Je veľmi nepravdepodobné, že by nejaká politická strana alebo koalícia prežila po tom, čo v Bundestagu navrhne takýto rozpočet.

 

IS: Prekvapilo vás, že Švédsko a Fínsko vstúpili do NATO?

 

RZ: V skutočnosti som bol, ale skôr svojou rýchlosťou ako samotnou skutočnosťou. Pred rokom 1995 malo Švédsko ústavu, ktorá v jednej krátkej vete zakazovala vojenské spojenectvá v prípade vojny. Bolo to kvôli trpkej skúsenosti, ktorú malo Švédsko, keď v roku 1805 podpísalo zmluvu o vzájomnej obrane so Spojeným kráľovstvom ako súčasť protinapoleonskej koalície. Keď však Rusko – vtedy francúzsky spojenec – vstúpilo v roku 1808 do Fínska, Spojené kráľovstvo zmluvu nedodržalo. V dôsledku toho muselo Švédsko postúpiť Rusku celú východnú časť svojej ríše.

 

To sa však zmenilo, keď Švédsko vstúpilo do EÚ. Klauzula s jednou vetou v ústave bola nahradená 15-riadkovým právnym škandálom, ktorý nič nezakazoval. Takže rozhodnutie vstúpiť do NATO muselo padnúť približne v tom čase alebo skôr. Myslím si však, že musia existovať veľmi pádne argumenty, prečo Švédsko a Fínsko, preukázateľne v zhode, uprostred zúriacej vojny naskočili do lode NATO, čím jasne ohrozili svoju vlastnú bezpečnosť.

 

IS: Aké argumenty?

 

RZ: Ide o kus arktického pobrežia, ktorý poskytuje práva na tisíce štvorcových míľ arktického šelfu bohatého na plyn a ropu. Keďže ani Fínsko, ani Švédsko dnes nevlastnia ložiská fosílnych palív, pozerajú sa na toto potenciálne bohatstvo so závisťou. Získať práva na arktickú pôdu Ruska bude možné len vtedy, ak bude Rusko porazené vo vojne a bude musieť postúpiť pôdu víťazom. To bolo pravdepodobne sľúbené Fínsku a Švédsku v roku 2022.  Táto hypotéza sa zdala byť pred pár rokmi nepravdepodobná. Až dovtedy kým Trump nezačal požadovať Grónsko a Kanadu pre USA. Teraz je táto hypotéza oveľa pravdepodobnejšia. Grónsko a Arktída majú zatiaľ nevyužité ložiská ropy a plynu, ktoré sú stále nenahraditeľné ako zdroje energie.

 

Napriek všetkým rozhovorom o zelenej energii a nespočítateľným miliardám vhodeným do budovania solárnej a veternej energie celosvetová produkcia a spotreba

fosílnych palív naďalej rastie. S nástupom Trumpa k moci sa táto spotreba môže len zrýchliť. K Zelenej dohode sú skeptické aj pravicové strany v Európe. AfD v Nemecku sľubuje, že zbúra všetky škaredé veterné mlyny – a všetky sú škaredé. Ale ropný vrchol je skutočný. Najproduktívnejšie ropné polia sú takmer vyčerpané. Najväčšie konvenčné ropné pole na svete Ghawar v Saudskej Arábii je na ústupe. To znamená – ak chcete viac energie, vŕtajte. Ale kde vŕtať? Arktída je jedinou nádejou na nájdenie veľkých ložísk.

 

IS: Takže si myslíte, že Trump to s anexiou Grónska myslí vážne?

 

RZ: A Kanady tiež. Smrteľne vážne. Keď sa tak stane, USA budú mať viac ako polovicu arktického šelfu, tesne nasledované Ruskom. Tieto dve krajiny budú mať viac ako 90% z celkového počtu, pričom oveľa menšia zostávajúca časť bude prevažne Nórska. Varovaním však je, že bez výslovného alebo implicitného ruského súhlasu by USA nemohli pomýšľať na anexiu ani jednej z týchto dvoch krajín. Okrem toho takýto krok zjavne nie je v záujme Číny. Čína je vojensky veľmi silná, ale je príliš ďaleko od oblasti a bez Ruska nebude zasahovať.

 

Takže dohoda je, pokiaľ dnes môžeme vidieť, že Rusko si vezme Ukrajinu a vrhne svoj tieň na celú Európu, najmä na jej východnú a strednú časť, zatiaľ čo USA sa zmocnia Kanady a Grónska a opäť budú vládnuť obom americkým kontinentom. Monroeova doktrína sa opäť vyťahuje ako 200 ročný kostlivec zo skrine.

 

IS: Prečo sa to deje teraz? Je to len nedostatok energie?

 

RZ: Nielen. Všeobecným problémom svetovej ekonomiky je nadprodukcia kapitálu. Jednoducho nezostali žiadne veľké ekonomické oblasti, kde by sa dalo výhodne investovať po odpočítaní nákladov, rizík a inflácie. Príliš veľa národov sa stalo kapitalistickými, pričom ich obyvateľstvo zarába viac, ako spotrebuje. Nie je to prvýkrát, čo sa takáto situácia objavila, a história ponúka niekoľko východísk pre dominantnú ekonomiku. Globálnu vojnu, hyperinfláciu a územnú expanziu. Aby bola globálna vojna ako druhá svetová vojna efektívnym riešením, musela by zničiť vážnu časť globálneho kapitálu – povedzme 20% až 30%. Regionálne konflikty, ako napríklad medzi Ukrajinou a Ruskom, sú na takýto účel príliš malé. Stačilo by vypáliť polovicu Európy – povedzme od Moskvy po Berlín alebo Paríž. Ale takáto vojna by sa dnes veľmi rýchlo stala jadrovou a vymkla by sa kontrole.

 

To isté platí pre hyperinfláciu; aj keď účinne ničí kapitál, poškodzuje aj vládnucu triedu, čím otvára cestu revolúciám s nejasnými následkami – ako napríklad v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia. Vidíme tiež, ako pandémia COVID, či už prirodzená alebo umelá, viedla k prudkému nárastu inflácie, ktorý v konečnom dôsledku viedol k zmene elity – nielen v USA.

 

IS: Čo teda zostáva, je územná expanzia?

 

RZ: Presne tak. Jediným problémom je, že anexia Kanady a Grónska nemusí stačiť na to, aby sa USA dostali z ekonomickej špirály smrti. Z hľadiska počtu obyvateľov je Kanada malá (menej ako 40 miliónov) a Grónsko je nepatrné (okolo 50 000). Rovnako dôležité je, že Kanada je už veľmi dobre rozvinutá, čo znamená, že neexistuje príležitosť na masívne investície od amerických spoločností mimo plynových a ropných polí. Hoci anexia prinesie oživenie doláru a americkej ekonomike, problém nevyrieši.

 

IS: Čo môže pomôcť?

 

RZ: Ideme na juh. Zlúčenie Spojených štátov amerických so Spojenými štátmi mexickými. To by pridalo 130 miliónov ľudí plus neobmedzené príležitosti na investície – do infraštruktúry, nehnuteľností, cestovného ruchu atď.

 

IS: Ale Trump je tvrdo proti mexickej imigrácii!

 

RZ: A oprávnene. Absorbovať mexickú populáciu bez anexie mexického územia nemá veľký zmysel. Je to skoro tak, ako keby ste si namiesto kúpy susedovho domu a rozšírenia majetku priviedli susedovu rodinu do svojho domova.

 

IS: Ale anexia Mexika by výrazne zmenila demografiu USA a navždy by zmenila charakter tohto národa. Nahradí angličtinu španielčina?

 

RZ: Nemyslím si to, aj keď španielčina sa zrejme čoskoro stane v USA rovnako rozšírenou ako angličtina. Súhlasím, že toto zlúčenie zmení demografiu a národný charakter USA. K týmto zmenám však dochádza aj dnes, ale pomalšie. Úplná anexia bude preventívnym krokom, ktorý umožní americkej elite kontrolovať procesy, ktoré sa v súčasnosti spontánne dejú.

IS: Nemohla Čína zasahovať do týchto expanzívnych plánov? Nemôžu byť za expanziu USA, aj keď to pravdepodobne znamená, že by mohli bezpečne anektovať Taiwan, keď sa nikto nepozerá.

 

RZ: Čína… áno, nebudú šťastní. Bez Ruska s tým však veľa nezmôžu a zdá sa, že Rusko už uzavrelo dohodu s USA.

 

Záver autora: Uvedený rozhovor je zaujímavý. A treba dodať, že vo svojich predpovediach je uvedený profesor RZ odvážny. Je tu však mnoho premenných, ktoré budú ovplyvňovať prebiehajúce procesy. Súčasní vládcovia sveta sa budú správať podľa všetkého pragmaticky. Znamená to, že budeme svedkami nového rozdelenia sveta a určenia nového svetového poriadku. Existujú indície, že Trumpova administratíva už pracuje na rozdelení vplyvu vo svete. Trump potrebuje mier ako soľ. Ak si pozriete túto americkú stránku a dáte si do súvisu jej obsah s dianím na politickej scéne sveta, tak slovenská konsolidácia financií je oproti americkým problémom len prechádzkou ružovým sadom.

 

https://www.pgpf.org/national-debt-clock/?gad_source=1&gclid=EAIaIQobChMI67S9qobIiwMVC6xoCR0qMyT0EAAYASAAEgIprvD_BwE

 

Otázka je ako sú na nachádzajúce otrasy na finančných trhoch pripravené ostatné štáty. Osobne si myslím, že vo svete o pár rokov budú hrať prvé husle štáty BRICS. O BRICS je v našich i svetových médiách informácií ako „šafranu“. Stačí si však pozrieť na ich stránke tu:

 

https://infobrics.org/

 

…aká ekonomická sila je tu naviazaná, aké majú HDP, počet obyvateľov, ich spoločné smerovanie, úroveň spolupráce a hneď bude každému jasné, že sú to krajiny BRICS, ktoré držia v ruke žolíkov v hre o prestíž. Krajiny BRICS predstavujú viac ako 32 % globálneho HDP a podľa prognóz MMF budú do roku 2028 kontrolovať jednu tretinu globálnej produkcie. A navyše, ich finančná politika sa stane suverénna, nezávislá od vonkajších vplyvov iných mien, platobných systémov, bude odolná voči krízam a teda nebudú mať také straty ako nečlenovia BRICSU. Pre Slovensko je vstup do BRICSU životne dôležitý. Ako zareaguje naša vláda?

 

Z mesta SNP Ivan Štubňa

 

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2026

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár