Rámcová dohoda síce vymedzila mantinely budúcej obchodnej dohody, ktorá keď prejde schvaľovacím procesom bude platiť na dobu neurčitú. Či sa môže zmeniť z dôvodu avizovaných sekundárnych colných sadzieb voči tým štátom ktoré „neposlúchnu“ a budú naďalej odoberať ruskú fosílne palivá, ku ktorým patrí aj Slovensko, nebudeme špekulovať. Hovorí sa totiž až o 100 percentnej colnej sadzbe, čo si veru na Slovensku nevieme predstaviť. Alebo si myslíme, že Rusko v záujme Slovenska alebo jeho ostatných obchodných partnerov napokon uzavrie mierovú dohodu s Ukrajinou za pre neho neprijateľných podmienok? Ak to prezident D.Trump myslel vážne so sekundárnymi colnými sadzbami, termín uplynie do polovici augusta. Problémom sekundárnych ciel ale nie je Slovensko a Maďarsko ktoré odoberajú najviac ruského plynu a ropy ale predovšetkým tie spoločne zakladajúce štáty BRICS, ktoré po odstrihnutí sa európskych štátov sú jeho najväčší odberatelia. Že by si „dovolil“ voči ním uvaliť až 100 percentné clo, ktoré by neostalo bez odvetnej colnej reakcie, si bez vyhlásenia obchodnej vojny, nevieme predstaviť.
Prezident myslí na amerických daňových poplatníkov
Rámcová dohoda bude mať pre Slovensko skôr nepriamy ako priamy dopad, keďže veľká časť slovenského automobilového exportu ide najprv do Nemecka a následne po skompletizovaní do USA. Napokon celý rad produktov bude do USA a EÚ exportovaná s nulovou colnou sadzbou ako lieky a farmaceutické výroby, chemikálie, poľnohospodárske produkty, stroje na výrobu polovodičov a takto by sme v zozname mohli pokračovať. A tak pre nás najväčším rizikom ostávajú len spomínané sekundárne cla, ktorých zavedenie je skôr v teoretickej rovine. Čo v súčasnosti slovenských podnikateľov viac zaujíma a zároveň aj odmietajú je návrh Európskej komisie o zavedení európskej dani z obratu pre firmy s ročným obratom nad 100 miliónov eur. A tak si kladieme oprávnenú otázku prečo len európske a trebárs nie aj americké spoločnosti ktorých počet s objemom nad 100 milióna eur je výrazne väčší, ako aj prečo nebola zavedená voči nadnárodným americkým spoločnostiam digitálna daň, ktorú platia len tam kde je daňová sadzba najnižšia a nie tam kde počítačové a digitálne spoločnosti zisky z podnikania „ zarobili“. Európska komisia namiesto toho aby požadovala dane od nich, si radšej „pýta“ peniaze od európskych spoločnosti. Prečo si teda neberú vzor od amerického prezidenta, ktorý ukazuje ako najvyšší predstaviteľ svojej krajiny má „bojovať“ za záujmy svojich voličov, čo európski politici skôr nezvládajú.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.