Jedna z príčin narastajúcej zadlženosti členských štátov eurozóny je , že v roku 2020 Európska komisia pozastavila dodržiavanie fiškálnych pravidiel stability spoločnej meny eura. Dôvodom pozastavenia boli negatívne dôsledky pandemie, ako aj energetickej a tiež inflačnej krízy na konci ktorých je aj Rusko-ukrajinský konflikt. Od roku 2025 sú členské štáty eurozóny fiškálne pravidlá stability eura povinné znovu plniť. O aké fiškálne pravidlá však ide? Po vstupe do EÚ v roku 2004 sme sa od 1.1.2009 stali 16 členský štát eurozóny, s konverzným kurzom 30,12 SK za jedno EUR. Do konca roku 2008 sme museli splniť Maastrichtske nazývané tiež konvergentné kritéria, čo sú ekonomické a právne predpoklady fungovania v menovej únii. Ich obsahom sú štyri hospodárske kritéria a síce nízka inflácia, stabilné úrokové sadzby, stabilný menovú kurz a zdravé verejné financie.
Návrat k povinnostiam plniť konvergentné kritéria
Čo sa rozumie pod zdravými verejnými financiami? Konvergentné kritéria určili deficit verejných financií pod 3 percenta a deficit verejného dlhu pod 60 percent, oba prepočítané k HDP. Pred vstupom do eurozóny sme spomínané ukazovatele splnili, dnes neplníme ani jeden, keď deficit verejných financií máme na úrovni 4,8 percenta a deficit verejného dlhu na úrovni 62,4 percenta. Priemerný verejný dlh eurozóny je 90 percent k HDP. Od tohto roku mali ale členské štáty verejné výdavky znižovať, čo sa vo väčšine prípadov nedarí, keďže zníženie ohrozuje hospodársky rast eurozóny, ktorý ale podľa Európskej centrálnej banky nebude vyšší ako 0,9 percenta. Ekonomika eurozóny totiž potrebuje investičné stimuly na splnenie klimatických, digitálnych, obranných a sociálnych cieľov, čo teda neumožňuje veľmi škrtať vo verejných financiách a tak sa hľadajú súkromné peňažné zdroje, ale aj úspory sporiteľov v súkromných dôchodkových fondoch, o ktorých sa dnes hovorí aj v súvislosti s pripravovaným tretím konsolidačným balíkom u nás. Európska komisia rozhodla, že členské štáty eurozóny budú tak musieť prijať každý rok úsporné opatrenia, aby rozpočtové deficity z roku 2024 sa každoročne znižovali o pätinu, čo teda platí aj pre Slovensko.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.