V Českej republike na zámku v Lánoch dnes otvorili obálku so slovami prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktoré mal zaznamenať Masarykov syn Jan. Podľa prvotnej analýzy archivárov je dokument pravý, avšak nepochádza z roku 1937, ale zrejme už z roku 1934. Celé znenie však nie je verejnosti k dispozícii, iba útržky.
Národný archív obálku získal 19. septembra 2005 od jeho tajomníka Antonína Suma. Podmienkou bolo, že sa obálka nesmie otvoriť do roku 2025.
Odborníci mali po otvorení listu len niekoľko minút na to, aby vyhodnotili, či nejde o podvrh. Archivárka Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR zistila, že list je pravdepodobne autentický a skoro celý v angličtine.
„Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že dokument nie je z roku 1937,“ upozornila Hájková. „Domnievam sa, že ide o dokument z leta roku 1934,“ dodala. Bolo to podľa nej v období, keď sa Masaryk aj jeho okolie domnievali, že zomrie.
Preložených bolo len niekoľko pasáží z listu: „Som chorý. Vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný,“ nadiktoval synovi Janovi Masaryk.
Podľa archivárky Hájkovej je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad Edvard Beneš, lebo je to aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. Napríklad o Nemcoch tam je podľa nej napísané: „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ O slovenskom politikovi Andrejovi Hlinkovi v liste podľa Hájkovej hovorí ako o hlupákovi, ktorý urobil chybu s Maďarmi, avšak píše sa tam tiež: „Musíme mu odpustiť.“
Masaryk sa v liste opakovane vyjadruje k svojmu pohrebu a tomu, ako by mal vyzerať, a pridáva aj viaceré odkazy, napríklad: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“
List sa teraz vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí potom definitívne potvrdia, z akého roku pochádza, a dodajú k nemu kontext.
Dokument presne pred dvadsiatimi rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu tajomník Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom, aby bola otvorená až o dvadsať rokov. Tvrdil, že obsahuje slová prvého československého prezidenta, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi.
Ten mal list až do svojej smrti v roku 1948. Všetky písomnosti po ňom prevzal jeho tajomník Antonín Sum, ktorý ich poslal do Škótska, kde ich mal na starosti Masarykov bývalý tajomník Lumír Soukup. Po jeho smrti v roku 1991 sa celá zbierka písomností dostala opäť do rúk Sumovi, ktorý ju v roku 1996 odovzdal Národného archívu.
Samotnú obálku si ponechal do roku 2005. Jej obsah údajne čítal, znepokojil ho a s vnučkami T. G. Masaryka sa vraj dohodli, že ju až do roku 2025 zapečatia. Sum zomrel v roku 2006, obsah obálky tak zrejme nikto zo žijúcich ľudí doteraz nepoznal.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Otvorili obálku so slovami T. G. Masaryka, Hlinku označil za hlupáka, TASR, 19.09.2025
(2) Lidé jsou rádi hloupí, stojí ve vzkazu Tomáše Garrigua Masaryka, tn.nova.cz, 19.09.2025
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.