Bunker boom v Nemecku: rastie dopyt po domácich krytoch

V Nemecku prudko vzrástol dopyt na výstavbu súkromných bunkrov kvôli obavám z vojny. Firmy a prenajímatelia tiež aktívne objednávajú kryty pre svojich zamestnancov.

V dôsledku rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom v Nemecku prudko vzrástol dopyt po výstavbe bunkrov pod súkromnými domami. Nemci, poriadne burcovaní mainstreamovými titulkami v médiách a vojnovými štváčmi z radov politikov a osobností sa obávajú, že ruský prezident Vladimir Putin môže začať vojnu s NATO, a preto v krajine panuje skutočný „bunkrový boom“. Píše o tom BILD.

Od januára sa počet žiadostí (o výstavbu bunkrov – pozn. red.) zvýšil o 50 percent. Ľudia si uvedomili, že Putin to myslí vážne.

Pieddeho spoločnosť BSSD Defence (Bunker Schutzraum Systeme Deutschland) stavia kryty po celom Nemecku. Žiadosti sa vraj zintenzívnili ešte viac po incidente s dronmi v Poľsku.

Podľa neho sa v poslednom čase zvýšili obavy, najmä medzi firmami a prenajímateľmi. „Firmy nás volajú, pretože chcú pre svojich zamestnancov bunkre vo svojich priestoroch. Najmä po súčasných udalostiach v Poľsku pozorujeme zvýšený dopyt po konzultáciách,“ uviedli v BSSD Defence.

Poznamenali, že až desať percent nových budov sa teraz stavia už s bunkrami.

Na vybavenie súkromného bunkra si môžete prestavať suterén vlastného domu. Piedde radí: „Najlepšou možnosťou je miestnosť v rohu domu.“

Nemala by mať viac ako 30 metrov štvorcových a mala by byť vhodná na dlhodobý pobyt, steny a strop by mali mať hrúbku najmenej 30 centimetrov. V prípade potreby je možné pridať ďalšiu vrstvu muriva. Kryt je vybavený tlakovými dverami, filtračným systémom, tlakovými ventilmi a núdzovým východom. Miestnosť musí byť plynotesná.

Cena súkromného bunkra sa podľa nemeckých staviteľov pohybuje od 30 000 do 50 000 eur.

Ako je na tom Slovensko?

Riaditeľ sekcie krízového riadenia E. Erdélyi uviedol, že na Slovensku je 1530 krytov civilnej ochrany. Kryty sú však plné plesní a mnohé z nich sú nefunkčné. Štát ich chce opravovať a stavať nové, uviedol ešte v máji portál Pravda.sk. 

Kryty civilnej ochrany boli roky na okraji záujmu, chátrajú a už vôbec nepripomínajú miesto, kde by sa mal človek cítiť bezpečne. Spleť chodieb so zaplesnenými stenami, nefunkčné dvere aj zastaraná technika.

Na Železnej studničke v Bratislave sa nachádza labyrint chodieb s početnými miestnosťami – kryt, ktorý bol postavený ešte v 50. rokoch minulého storočia. Mal slúžiť pre 150 až 250 ľudí.

Nižšie je video z tohto krytu. Údržbár sa oň stará denne od polovice 70. rokov. V minulosti údržbu zabezpečovala väčšia skupina ľudí a areál mal aj vlastného strážnika, dnes sa o kryt stará sám a spoločnosť mu robí pes.

Vo vnútri krytu je vlastná studňa aj náhradný zdroj elektriny. „Odtiaľto by sa v prípade vojny riadilo mesto Bratislava,“ vysvetlil údržbár. Že by sa do bunkra s nefunkčnou vzduchotechnikou a plesnivými stenami nasťahoval bratislavský magistrát, si je ťažko predstaviť. „Keby bol výpadok prúdu, naštartuje sa diesel,“ ozrejmil situáciu v prípade nebezpečia. „Predtým sa tu robili cvičenia. Stavba sa uzavrela, robili sa pretlaky, čo sa týka tesnosti. Všetko sa muselo uzavrieť,“ zaspomínal si.

Podobne je na tom väčšina úkrytov civilnej ochrany.

Riaditeľ sekcie krízového riadenia na ministerstve vnútra Ervín Erdélyi uviedol, že mnohé sú v podobnom stave ako ten na Železnej studničke – s funkčnou elektrinou, no nefunkčnou vzduchotechnikou. Na krátku dobu je ale podľa neho použiteľný…

Video: Pravda.sk

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroje:
(1) Bunker boom in Germany: fear of war pushes people to build private shelters – BILD, unn.ua/BILD, 22.09.2025
(2) Je Slovensko pripravené na krízy? Kryty sú plné plesní a mnohé sú nefunkčné, štát ich chce opravovať a stavať nové, spravy.pravda.sk, 20.05.2025

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.