V súvislosti s konsolidáciou verejných financií, sa čoraz častejšie stretávame aj s pojmami dlh, schodok a deficit. Čo je obsahom týchto ekonomických pojmov? Dlh má niekoľko foriem ako bežný a spotrebný úver, hypotéka, kreditná karta a pôžička od nebankovej inštitúcie. Každá z týchto foriem predstavuje záväzok a aj povinnosť dlžníka dlh splatiť, má však rozdielne podmienky poskytovania, rozdielnu úrokovú sadzbu , poplatky a takto by sme mohli pokračovať. S dlhom vždy súvisí konkrétny účel, celkové náklady dlhu a napokon aj schopnosť dlh podľa dohodnutého splátkového kalendára splatiť. Vo všeobecnosti však platí, že čím sa dlh dlhšie obdobie spláca, tým sa viac preplatí. Dlh môže byť dobrý alebo zlý. Za dobrý dlh sa pokladá taký dlh, ktorý prináša výnos, z ktorého sa zaplatia záväzky dlhu a navyše sa zvyšuje hodnota, Za zlý dlh sa pokladá taký dlh do kúpy auta alebo spotrebnej elektroniky, ktorých cena sa po splatení dlhu znížila. Schodok je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami ako trebárs v štátnom rozpočte, ktorý keď sa porovnáva k HDP je označovaný ako ročný deficit verejných financií, alebo za viac rokov ako deficit verejného dlhu.
Eurozóna sa nachádza dnes v dlhovej pasci
V trhovej ekonomike si väčšina jeho účastníkov myslí, že bez dlhu nemôžu jej účastníci fungovať, keďže mladé domácnosti si bez bývania nemôžu ani založiť rodinu, firmy nedokážu naštartovať a rozširovať svoj predmet podnikania a štát nebude mať z čoho zabezpečovať spravovanie vecí verejných. Všetko ale musí mať primeranú cenu, v opačnom prípade môže dôjsť k osobnému bankrotu tiež k exekúcii a bankrotu. Pokiaľ ide o verejné dlhy, tak tie vznikajú z dôvodu len narastajúceho schodku vo verejných rozpočtoch, za ktoré môže nezodpovedná hospodárska politika národných vlád. Vznikajúce schodky sa riešia emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých cena závisí od spomínaných rozpočtových deficitov ktoré sa „platia“ z výdavkovej stránky štátneho rozpočtu daného štátu. Keď ale rozpočtový deficit prekročí hranicu 60 percent k HDP, musia tak koaličné vlády prikročiť ku konsolidácii verejných financií, pod čím sa rozumie plniť aj kritéria stability eura podľa maastrichtských kritérii a teda deficit verejných financií do 3 percentá a deficit verejného dlhu do 60 percent k HDP. Pokiaľ ide o verejné dlhy, tak eurozóna sa dnes pohybuje tesne pod 90 percentami HDP, najvyššie dlhy nad 100 percent ich ročne vyprodukovanej ekonomiky vykazujú Belgicko Francúzsko, Taliansko a Grécko.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.