Najväčšia ekonomika na starom kontinente sa dostala do vážnej hospodárskej krízy, pod ktorú sa podpísali nielen pandémia a energetická kríza, ale najmä zle rozhodnutia nemeckej vlády odstaviť funkčné jadrové elektrárne a odstrihnutie sa od lacných ruských energetických surovín, na ktorých už v predchádzajúcich rokoch „zarábala“. Nemecký priemysel je na hranici recesie, jeho prepad pod 4 percentá sa týka predovšetkým automobilového sektoru, ktorého pokles až o 19 percent pociťujú spolupracujúce ekonomiky najviac Česko a Slovensko. Keď k tomu pripočítame narastajúce ceny emisných povoleniek a „nemecká ochota“ pridržiavania sa zelenej ideológii, nemôžeme sa čudovať, že v Nemecku je viac ako pochmúrna nálada. Navyše každým mesiacom klesajú aj zahraničné záujmy o nemecké automobilky, ktoré už stratili predchádzajúcu konkurencieschopnosť. Prechod na výrobu elektromobilov pokrivkáva v kvalite a v cene za Čínou a či môžu očakávať aj nejakú podporu od Európskej komisie trebárs v tom, že budú môcť vyrábať a predávať autá so spaľovacím motorom aj po roku 2035 , zatiaľ sa nič nekoná. Nárast HDP o 0,2 percenta sa tak nedá porovnať s rastom HDP v USA na úrovni 3 percent a to už neporovnávame ani rast HDP v Číne nad 5 percent. Ekonomickí analytici sa zhodujú v názore, že tak zle ako je na tom Nemecko dnes , nebolo ani v období finančnej krízy 2008. A tak sa nemecká administratíva rozhodla, že podporí program rozsiahlych verejných investícii za prispenia súkromného kapitálu financovaný dlhom, čo pred niekoľkými rokmi tvrdošijne v EÚ odmietala.
Nemecká stagnácia a prepad slovenského priemyslu
Chradnúca nemecká ekonomika sa dnes podpisuje pod terajší stav slovenského priemyslu, keď už 6 mesiacov vykazujeme prepad automobilového sektoru, čo netreba spájať len s konsolidáciou, ale skôr negatívnym externým prostredím čo sú colná politika amerického prezidenta a tiež Rusko- ukrajinský v dodávkach ruských energetických zdrojov. Slovensky je podobne ako aj český priemysel bytostne závislí od exportu do Nemecka, ktorý klesá a keďže dve pätiny nášho exportu predstavujú automobily a takmer pätinu sa podieľa na raste HDP, tak sa nemôžeme čudovať, že HDP bude namiesto prognózovaných 1,9 percenta rast na konci roku len 0,6 percenta. Komu sa najviac z priemyselného sektoru darí je výroba dopravných prostriedkov, ktorý hlási až 50 percentný ročný nárast.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.