Do konca kalendárneho roka 2025 chýba 40 dní s konštatovaním, že medziročne k októbru vykazuje slovenská ekonomika schodok štátneho rozpočtu vo výške 4,67 miliardy eur , čo je o miliardu viac ako k rovnakému dátumu vlani. Príjmy sa síce zvýšili o 6,6 percenta čo v peniazoch predstavuje 20 miliárd eur navyše, ale vo výdavkoch 11,3 percentá navyše, čo v peniazoch je 24,7 miliárd eur viac a preto spomínaný schodok. Vzniknutý rozdiel sa zaplatil emitovanými štátnymi dlhopismi, ktoré sme na medzinárodnom finančnom trhu ponúkali za výnos pod 4 percentá. Na aký účel sa peniaze minuli? Okrem zvyšovania miezd v školstve a zdravotníctve a navyše na splácanie dlhu, išlo najviac peňazí aj na kapitálové výdavky. Keď k tomu pripočítame, že rast HDP bude pod jedno percento a hrozí deficit verejného dlhu nad 60 percent, oprávnené sa obávame, že tentokrát štátny rozpočet pre volebný rok 2027 bude musieť byť v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti do parlamentu predložený len ako vyrovnaný čo si nevie nikto z nás predstaviť práve vo volebnom roku. Zatiaľ sme sa nedostáli do situácie, žeby sme neboli schopní splácať svoje záväzky tak ako v Grécku a ani sme nemuseli požiadať o pomoc Európsky stabilizačný fond, ani Medzinárodný menový fond.
ECB upozornila na riziká bankového podnikania
Čo je pre nás zlá správa, že tretiemu balíku konsolidačných opatrení neverí ani Európska komisia, ktorá má však dnes plnú hlavu starosti s návrhom na riešenie mierového ukončenia Rusko- ukrajinského konfliktu, keďže vieme ako chcela pokiaľ ide o financovanie „prispieť“ skôr k jeho pokračovaniu. Z týchto údajov vyplýva, že doterajšie dva konsolidačné balíky neznížili oba rozpočtové deficity a či sa to podarí tretiemu, poznáme stanovisko Európskej komisii. Postavenie Slovenska však nemôžeme odtrhnúť od technologickej zaostalosti eurozóny od USA a Číny, keď prvá si diktuje podmienky opakovanými recipročnými clami a druha najprv úrovňou informatizácie a komunikačnými službami a najnovšie aj vzácnymi zeminami. Čo nás v poslednom období prekvapuje, je výzva ECB o možnom riziku otrasov na peňažnom trhu , keď vieme ako zisky sa očakávajú od slovenských bank v tom roku, ktoré budú vyššie ako miliarda eur. Pritom sa vraj nejedná len o riziko kybernetických útokov ale z dôvodu nepredvídateľnosti celého radu rizík plánuje ECB vykonať reverzný stresový test, v ktorom sa určí úroveň požadovaného celkového a vlastného kapitálu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.