Najväčšou pliagou slovenskej ekonomiky sú schodok štátneho rozpočtu ktorý je dôsledok vyšších vládnych výdavkov ako sú príjmy a deficit verejných financií a verejného dlhu, ktoré sa počítajú ako percento k HDP. ktoré v priebehu roka 2025 neustále klesá, čo je jeden z dôvodov prečo sa deficit verejných financií nám neklesá a napriek konsolidačným opatreniam stagnuje. Navyše od 25.11. funguje na dlh pod čím treba rozumieť, že tohtoročne dane a odvody sú už fuč a tak si na fungovanie štátu bude musieť koaličná vláda peniaze požičiavať. Čo je príčinou tohto stavu? Nič iné len, že sme síce zvýšili príjem na 43,6 percenta HDP, ale výdavky sa zvýšili na 48,5 percenta HDP. To je dôkaz, že opatrenia konsolidácie netreba robiť na príjmovej ale skôr na výdavkovej strane rozpočtu, čo politici „nevedia“ alebo nechcú z rôznych dôvodov robiť. Podľa všetkého to vyplýva z princípov sociálneho štátu, keďže znižovanie výdavkov by znamenalo znižovať stavy zamestnancov v štátnom a verejnom sektore. Iné vec však je, či na výdavkovej strane by sa nemala viac uplatňovať adresnosť sociálnych dávok.
Trh práce a absencia kvalifikovaných zamestnancov
Za predchádzajúceho režimu malo Slovensko špičkovú úroveň stredoškolského vzdelania, naše odborné učilištia s maturitou fungujúce popri veľkých podnikov nám závideli a boli jeden z dôvodov prečo po zmene režimu bola naša pracovná sila posudzovaná zo strany zahraničných investorov ako veľmi kvalifikovaná, čo dnes neplatí nielen pre nich, ale ani aj pre slovenských podnikateľov. Čo je toho príčina? V hodnotení čitateľskej gramotnosti sa prepadávame, nerozumieme už jednoduchým vetám a pritom sme do školstva investovali obrovské peniaze bez úspechu. Lepší absolventi stredných škôl pokračujú na zahraničných školách po absolvovaní ktorých sa väčšina späť nevracia. Vykazujeme počty absolventov z ktorých väčšine vykonáva prácu v odbore, ktorú predtým neštudovala a tak sa v komerčnej banke stretávame aj s absolventmi sociológie a iných príbuzných smerov a takto by sme mohli pokračovať. Či nás potom prekvapí, že priemerný plat na Slovensku je okolo 20 tisíc euru, zatiaľ čo v EÚ je takmer 40 tisíci eur, by sme nemali nechať bez povšimnutia. A pritom v práci sme týždenne o dve hodiny dlhšie a tiež vykazujeme najvyšší podiel zamestnaných, ktorí pracujú aj v noci. Kde je potom problém, že v porovnaní so západnými ekonomikami sme v ročných mzdách na polovičnej úrovni? Odpoveď nachádzame v produktivite práce a vo výkone prác s nižšou pridanou hodnotou? Bez investícii do nových technológii a zmenou školského systému sa podľa všetkého ďalej nepohneme.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.