Väčšina pracujúcich vníma konsolidačné opatrenia len z pohľady tohtoročných miezd a po niekoľkých rokoch z obavy udržania si pracovného miesta. Pokiaľ ide o mzdy, tak zamestnancom štátnej a verejnej správy sa ich tabuľkové mzdy zvyšovali vraj z dôvodu, že v prípade učiteľov je ich málo a v prípade ostatných z neznámych dôvodov. Odborári najčastejšie zdôvodňujú potrebu vyšších miezd infláciou a tak sa nemôžeme čudovať, že deficit verejných financií k HDP stále sa zvyšuje. Keby sa mzdy zvyšovali v súlade s rastom produktivity práce, tak by sa HDP zvyšovalo a rast deficitu nielen verejných financií ale aj verejného dlhu by sa pribrzdil. Rast produktivity práce môžu aj nemôžu zamestnanci ovplyvniť, keďže závisí od technológie a predmetu podnikania čo je vecou zamestnávateľa ale aj od jeho schopnosti vykonávať prácu ako sa povie efektívnejšie, čo súvisí aj s úrovňou kvalifikácie. Slovenská ekonomika je v priemyselnom sektore skôr charakterizovaná ako montážna dielňa s nízkou pridanou hodnotou, čo znamená že z nej nemôže zamestnanec aj keby robil efektívnejšie dostať aj vyššiu mzdu.
Daňovo- odvodové zaťaženie a nižšia čistá mzda
Problémom miezd slovenských zamestnancov nie je hrubá mzda, ktorá v rámci V4 patrí medzi najvyššie a najnovšie je vraj jedna z príčin prečo nás zahraniční investori začali „obchádzať“, ale vyššie daňovo-odvodové zaťaženie. Keď ale sa porovnáme so susedným Českom, tak daň z príjmu zamestnanca sú u nás 19 ale v Česku len 15 percent. Pokiaľ ide o odvody, tak v Česku sú 11,6 ale u nás až 13,4 percenta. Tiež sú rozdiely v odvodoch zamestnávateľov z hrubej mzdy, keď u nás sú 36,2, zatiaľ čo v Česku 33,8 percenta, A napokon keď porovnáme odvody živnostníkov tak v Česku sú 42,7 a na Slovensku 48,1 percenta. Všetko sa porovnáva z roku 2025 a my vieme, že tomto rok sa u nás zvyšujú zdravotné odvody zamestnanca o 1 percento a dôvody prečo budú živnostníci v tomto roku platiť vyššie odvody, sme už písali. Aj z týchto údajov vidíme, prečo čoraz viac absolventov stredných škôl na Slovensku odchádza študovať do Česku a koľko z nich sa vracia späť, sa tiež nemôžeme pochváliť. Keďže situácia vo verejných financiách sa nezlepšuje, práve naopak, nemôžeme očakávať v daniach ako aj v odvodoch nejaké zásadnejšie zmeny. Pre poriadok si pripomeňme, že pokiaľ deficit verejného dlhu k HDP u nás už prekročil 62 percent k HDP, v Česku je len pod 45 percent k HDP.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.