Deficitné verejné financie sú najčastejšie „plátané“ emisiou štátnych dlhopisov po ktorých je zo strany predovšetkým zahraničných investorov vždy väčší dopyt ako je ponuka v našom prípade od Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorú poznáme pod skratkou ARDAL, ako orgán štátnej správy Ministerstva financií. Koľko peňazí si každý kalendárny rok požičiame spomínanou emisiou závisí od schodku v štátnom rozpočte, ktorý bol schválený v parlamente a od splatnosti aj doterajšieho vládneho dlhu v danom kalendárnom roku. Pre rok 2026 to vyzerá, že ARDAL bude emitovať štátne dlhopisy v objeme okolo 10 miliárd eur, čo je menej ako v roku 2025, v ktorom sme si požičali 12,5 miliardy eur. Za požičané peniaze budeme zahraničným ale aj domácim investorom platiť „vládny úrok“, ktorý sa v prípade štátnych dlhopisov nazýva výnos zo štátnych dlhopisov.
Za požičané peniaze neplatíme v EÚ najviac
Výnos zo štátneho dlhopisu je v podstate len úrok za aký si peniaze požičiavame na medzinárodných finančných trhoch, ktorého percento závisí od rozpočtového deficitu a konsolidačných opatrení na jeho zníženie, od hodnotenia ratingových spoločnosti, menovej politiky ECB a takto by sme mohli pokračovať. Pokiaľ ide o slovenské štátne dlhopisy tak okrem percenta výnosu sa porovnáva aj rozdiel medzi výnosom 10 ročného slovenského a nemeckého štátneho dlhopisu, ktorý sa označuje ako riziková prirážka. V súčasnosti si požičiavame za výnos okolo 3,5 percenta, čo je jeden z najvyšších v rámci eurozóny, horšie sú na tom Litva, Taliansko ale aj Francúzsko. Pokiaľ ide o spomínaný rozdiel treba povedať, že riziková prirážka medzi slovenským a nemeckým štátnym dlhopisom sa však postupne znižuje dnes o 0,62 percenta, čo svedčí skôr o zhoršujúcej ekonomiky Nemecka ako o zlepšujúcej situácii slovenskej ekonomiky. Investori sa obávajú obrovského nemeckého fiškálneho balíka na podporu nemeckej ekonomiky, čo vzhľadom narastajúcich nákladov v nemeckom dôchodkovom systéme vyvoláva oprávnené otázky. Výnos z nemeckého štátneho dlhopisu sa zvýšil z 2,55 až na 2,85 percenta, zatiaľ čo slovenského klesol z 3,85 na 3,45 percenta.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.