Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nadobudol účinnosť od 1.1.2015. Jeho cieľom je udržať hospodárenie s verejnými dlhmi pod hranicu 60 percent k HDP, čo je napokon aj jedno z povinných kritérií vstupu krajiny do eurozóny, s ktorým Slovensko nemalo žiadny problém. Rovnako nebol problém s plnením deficitu verejných financií do 3 percent k HDP, čo bolo ďalšie povinné kritérium zavedenia spoločnej meny euro. S predmetným ústavným zákonom úzko súvisí dlhová brzda, ktorá stanovuje hranice dodržania verejného dlhu k HDP a síce ak verejný dlh prekročí hranicu 50 percent, má minister financií povinnosť povedať v parlamente príčiny dlhu a navrhnúť spôsoby zníženia. V prípade prekročenia hranice 55 percent, má ministerstvo povinnosť viazať 3 percentá výdavkov, ak verejný dlh prekročí hranicu 57 percent, je vláda povinná pripraviť vyrovnaný štátny rozpočet a pri prekročení 60 percent k HDP, má vláda povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Napriek tomu, že zákon je ústavný, nikdy podľa neho sa zo strany koaličnej vlády nepostupovalo a či ho teda môžeme považovať za „zdrap papiera“, sa nebudeme ďalej vyjadrovať. Ústavný zákon totiž pripúšťa výnimku a síce, opatrenia pri prekročení hraníc sa nemusia dodržiavať keď sa ekonomika nachádza v silnej recesii globálnej ekonomiky, v prípade živelných katastrof, do roku po schválení programového vyhlásenia novej koaličnej vlády a takto by sme mohli pokračovať.
Slovenský verejný dlh je nižší ako priemerný dlh v EÚ
Napriek dvom konsolidačným balíčkom, neplníme ani jeden zo spomínaných deficitných ukazovateľov k HDP a treba povedať, že nebudeme ani počas roku 2026. Rok 2025 skončil s deficitom verejného dlhu na úrovni 63 percent HDP, podľa všetkého predovšetkým z dôvodu, že rast HDP bol pod jedno percento, čo je jeden z najhorších výsledkov. Na druhej strane sa však musíme „pochváliť“, že nie sme najhorší v EÚ, keď Taliansko vykazuje 138%,Feancúuzsko 116%, Rakúsko 85%, Maďarsko 75% , pritom priemerná zadlženosť v EÚ je takmer 89 percent k HDP. Znížiť verejná dlh si vyžaduje znížiť deficit verejných financií, ktorý v roku 2025 bilancoval na úrovni 4,1 percenta a samozrejme hospodársky rast, s ktorým sa však najskôr počíta až v roku 2027.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.