V sobotu, 31. januára, sa na Slovanskom dvore SLAVICA v obci Alekšince /pri Nitre/ uskutočnili hneď dve zaujímavé podujatia. Krátko popoludní sa v rámci populárneho projektu „Slovanská škola Slavice“ konala beseda so známou a populárnou herečkou a recitátorkou Idou Rapaičovou a podvečer sa už tradične uskutočnili slovanské slávnosti Perúnových Hromníc. Hostia z celého Slovenska sa zišli v Alekšinciach, aby sa stretli s vynikajúcou herečkou a zároveň si spoločne oslávili tradičný slovanský sviatok.
Bohužiaľ, organizátori podujatia museli urobiť rýchle a razantné zmeny programu. Pôvodne sa mala konať prednáška tiež známeho herca a odborníka v dabingu Jozefa Šimonoviča, ale zo zdravotných dôvodov nemohol prísť do Alekšiniec. Organizátori pozvali na Slovanský dvor Idu Rapaičovú a tá ich pozvanie prijala. A jej rozprávanie o hereckej kariére, o láske k ľubozvučnej slovenčine, o zaujímavých a zábavných príbehoch z jej neuveriteľne bohatej divadelnej a filmovej kariéry boli nadšene prijímané divákmi v preplnenej Pribinovej dvorane Slovanského dvora.
Porozprávala o začiatkoch svojej divadelnej kariéry, zvláštnu pozornosť udelila svojej úlohe, ktorú dodnes považuje za jednu z najdôležitejších – keď ako mladučká herečka v polovici 60. rokov 20. storočia stvárnila Janu s Arku. Podelila sa s divákmi o viaceré „tajomstvá“ filmového a divadelného zákulisia, prezradila skúsenosti vo viacerých inscenáciách, epizódy spolupráce s mnohými slávnymi slovenskými hercami, spomenula na veľké množstvo humorných, ale aj poučných situácií počas nakrúcania filmov a divadelných predstavení.
Zvláštnu pozornosť venovala tiež ľubozvučnej slovenčine. Smutne sa posťažovala na to, ako dnes značná časť mládeže – ako obyčajných ľudí, tak aj začínajúcich hercov, veľmi zle „narába“ s rodnou rečou, prakticky ju ničí, ale literárnu, krásnu slovenčinu nahrádza oplzlými frázami a žargonizmami. Zarecitovala niekoľko nádherných básní najslávnejších slovenských básnikov, hlavné, jej obľúbeného Milana Rufusa, aby znova ukázala, aká je krásna a ľubozvučná slovenčina. Po jej „divadelno-filmovo-jazykovom“ rozprávaní diváci, medzi ktorými boli viaceré známe osobnosti, vrátane dvoch bývalých primátorov Nitry Vladimíra Libanta a Jozefa Prokeša, doslova zasypali ju zvedavými otázkami a preto beseda so slávnou herečkou trvala takmer tri hodiny.
Podvečer sa konali slávnosti Perúnových Hromníc. Patria k veľmi starým sviatkom Slovanov. Slávia sa 2. februára, v čase, keď sa zima pomaly láme a svetlo začína víťaziť nad tmou. Sú dňom stretnutia zimy s jarou, chladného a teplého sveta, a zároveň sviatkom boha Perúna – vládcu hromu, blesku a ohňa. Hromnice v sebe spájajú pozorovanie prírody, duchovnú symboliku i ochranné rodinné obrady, z ktorých mnohé pretrvali až dodnes.
Slávnosť začala v Pribinovej dvorane, kde predseda Slovanského spolku SLAVICA Miloš Zverina oboznámil prítomných účastníkov s pôvodom a obsahom sviatku Hromníc. Po krátkom úvode Brigita Tarinová a Miroslav Benc zaspievali krásne slovenské ľudové piesne, pričom Brigita hrala na piane a Miroslav – na staroslovanských gajdách. Následne sa uskutočnili samotné oslavy Perunových Hromníc.
Na úvod sa účastníci osláv zišli pri idolu Perúna v Slovanskom panteónu. Spoločne pozdravili všetky svetové strany (chvála a sláva juhu, západu, severu a východu) a hudobníci na každú svetovú stranu zatrúbili rohmi. Vzdali aj úctu štyrom živlom (zem, voda, oheň a vzduch). Za spolupráci všetkých prítomných založili živý oheň pod reliéfom Perúna, do ktorého sa vhadzovali pripravené takzvané obetiny. V závere hromničného obradu gazda zapálil od živého ohňa gazdovskú sviecu a účastníci svoje Hromničky, aby potom spoločne za zvuku gájd obišli Pribinovu dvoranu a následne celý Slovanský dvor. Pred odchodom do svojich domovov si všetci zaželali zdravie, šťastie a lásku do ďalších Perúnových Hromníc Leta 7535 – podľa slovanského kalendára.
O pôvodu a obsahu sviatku Hromníc pre našich čitateľov porozprával predseda Slovanského spolku Slavica Miloš Zverina – Veleslav. Pripomenul, že Hromnice je názov českej obce v okrese Plzeň, no zároveň je to aj názov tradičného sviatku našich predkov, ktorý patrí neodmysliteľne k duchovnej kultúre Slovanov. Slávia ho vždy druhého februára v roku, približne na 43. deň od zimného slnovratu (40. deň po „narodení“ slnka).
„V našej pôvodnej (predkresťanskej) kultúre mal pomenovanie „Perúnove Hromnice“ alebo „Stretenie“. Druhého februára na deň Hromníc sa nachádza zima približne vo svojej polovici a predlžuje sa deň. Veď aj slovenská pranostika hovorí „Na Hromnice o hodinu více“. Podľa našich predkov, sa prvý krát stretáva zima s jarou (Morena s Vesnou). Preto sa v tradícii starých Slovanov tento sviatok volal aj „Stretenie“. Zima ešte neustúpila, no už je „cítiť“ jej koniec,“ poznamenal Miloš Zverina.
Dodal, že traduje sa, že v tento deň počuť hrom ako dôsledok prvej bitky Moreny s Vesnou. Dochádza k stretu medzi tmou(chladom) a svetlom (teplom).Hromnice sú aj dňom Perúna, Boha ohňa, blesku a hromu. Perúnove Hromnice sú staroslovanským predchodcom kresťanského sviatku Hromníc. Tento deň bol v predkresťanskej tradícii zasvätený Perúnovi, slovanskému Bohu. Keďže Perún bol bohom hromov a bleskov, naši predkovia verili, že práve on ovláda prírodné živly. Modlili sa k nemu, aby ochránil úrodu a domovy pred búrkami a nešťastiami. Slávili sa na začiatku februára, keď sa dni začali predlžovať a zima pomaly ustupovala.
„Oheň a svetlo zohrávali dôležitú úlohu, podobne ako svätenie hromničných sviec. Perúnovi sa obetovali dary, ako napríklad med, chlieb, ovocie či zrno, aby si ľudia zabezpečili jeho priazeň. V niektorých oblastiach sa robili rituály na ochranu pred bleskami a búrkami. Sviatok sa slávil väčšinou v tichosti kruhu rodiny, no boli aj regióny, kde mladí ľudia vyšli zo svojich domov a spoločne spievali piesne no bez slávnostných hier a posedenia, alebo sa spoločne vybrali na sánkovačku alebo kĺzačku na ľade,“ uviedol Miloš Zverina.
Upozornil na to, že ku Hromniciam sa viažu aj rôzne slovenské ľudové pranostiky. Podľa jednej z pranostík sa medveď vo svojom brlohu obracia na druhú stranu. Väčšina Hromničných pranostík prorokuje, že ak je na Hromnice poriadna, tuhá zima, znamená to skorý príchod jari a pekné leto, a naopak, teplé Hromnice veštia studenú jar a zlú úrodu.
Miloš Zverina pripomenul, že na Hromnice si naši predkovia zapaľovali hromničné sviečky „Hromničky“, ktoré ich mali ochraňovať pred búrkou a hromom počas celého roka. Zároveň chránili aj ich obydlie pred úderom blesku a budúcu úrodu na poli. „Zapálenú sviečku kládli vedľa zomierajúceho, aby uľahčili jeho skon, chránili ho pred nečistými silami a svietili mu na cestu do druhého sveta. Ich dymom sa robili ochranné symboly na dvere a okná proti zlým duchom. Neskôr si aj kresťania posväcovali sviečky „hromničky“ v kostoloch a nosili si ich do svojich domov, kde ich mali ochraňovať. Sviečky sa vyrábali z toho najlepšieho vosku, ktorý sa odkladal na tento sviatok. Tento zvyk sa v súvislosti s Hromnicami zachováva dodnes. Známe sú aj rôzne rituály a spôsoby vyhotovenia hromničnej sviečky. Hromničnú sviečku „hromničku“ mali naši predkovia v každej domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby do domu neudrel hrom (blesk). Hromnička sa používala aj v ľudovom liečiteľstve,“ povedal predseda spolku Slavica a porozprával aj o Hromničných rituáloch a obradoch:
Gazdovský obrad:
Veľká sviečka vyrobená majiteľom, gazdom alebo hospodárom domu. Takúto sviečku vyrába hlava rodiny v deň Hromníc alebo poslednú sobotu pred Hromnicami. Sviečka musí byť veľká, často vysoká desať dlaní. Muž zapáli túto sviečku v svätišti a prinesie ju do obydlia. Ak nie je svätište, sviečku zapaľuje na domácom oltári v krásnom kúte domu. Sviecu vtedy nenechá dohorieť, ale ňou obchádza gazdovstvo (dom, dvor, hospodársku časť, záhradu, pole,…). Potom sa svieca zhasne, uloží sa na oltár a zapaľuje sa počas ďalších sviatkov v roku. Zároveň sa zapaľuje počas búrok, aby ochránila dom pred úderom hromu (blesku). Do ohňa sa v tento deň hádžu rôzne obetiny predkom.
Dievčí obrad:
Dievčia hromničná sviečka „vrkôčik“. Takéto sviečky vyrábajú ženy z tenkých máčaných sviečok a skrúcajú ich do vrkoča. V tomto prípade môže byť niekoľko hromničných sviec, ale všetky musia byť zahovorené (zapovedané) k sviatku Hromníc. Hromničná sviečka môže byť vyrobená vopred pred sviatkom. Spravidla sa robí v najbližšiu sobotu pred Hromnicami a v deň sviatku Hromníc sa iba posväcuje. Dievčatá ju zapletali z troch tenkých sviečok zo včelieho vosku do vrkoča, čo symbolizovalo spojenie troch svetov, a to sveta JAV, NAV a PRAV. Hromničné sviečky boli a sú mocným nástrojom ľudovej mágie. S ich pomocou môžeme odvrátiť negatívne účinky búrok a bleskov. A naopak, počas veľkého sucha môžeme privolať búrku a dážď.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.