Národná banka Slovenska a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózovala rok 2026 v ešte horších makroekonomických ukazovateľoch ako vlaňajší a tak sa ani nečudujme, že prieskumy medzi Slovákmi čo očakávajú v tomto roku vo svojej životnej úrovni, väčšina tvrdí, že zhoršenie. Kto ale tvrdí, že zlepšenie asi nepatria medzi príjmovú strednú generáciu. V prvej rade si povedzme, že nikto nevie ako sa bude vyvíjať geopolitická situácia od ktorej bude závisieť či bude u nás hospodársky rast alebo pokles. Zatiaľ je prognózovaný pokles z minulého roku 0,8 na tohtoročných 0,6 percenta HDP. Tento určite zvýši nezamestnanosť, čo bude mať vplyv na pokles domácej spotreby, ktorá sa doteraz vždy pričinila na raste HDP. Ak bude pokles, nie je žiadny dôvod pre zvyšovanie inflácie keď sa očakáva nižší dopyt po tovaroch a službách. Prečo je najväčším strašiakom rast cien? Nemal by byť, pretože sa očakáva stagnujúci rast miezd , ku ktorému sa budú musieť podľa všetkého prispôsobiť aj klesajúce ceny tovarov a služieb.
Vyspelá ekonomika a rekordné dlhy nemá logiku
Ako to bude so mzdami v tomto roku vyzerať si povedzme, že asi zamestnanci v štátnej a verejnej správe nebudú mať žiadny problém, pokiaľ si udržia svoje pracovné miesto, ale čo ostatnými ? V súkromnom sektore by sa mal zvyšovať len v závislosti od produktivity práce a nie od chýbajúcich zamestnancov trebárs v školstve. Problém vzťahu produktivity práce a výšky mzdy však nezávisí len od kvalifikácie pracovnej sily ale aj od technologického vybavenia pracoviska čo nie je vecou zamestnanca ale zamestnávateľa a napokon od úrovni riadenia firmy, čo je vecou manažmentu firmy. A nad tým všetkým je už spomínaná aj geopolitická neistota na ktoré sme v takom rozsahu neboli zvyknutí. O tom, že rok 2026 nebude z hľadiska ekonomiky jednoduchý súvisí s nezodpovedanou otázkou prečo napriek tomu, že niektorým ekonomikám sa darí, vykazujú tak vysokú zadlženosť. Zo všetkých treba spomenúť Japonsko, ktoré napriek tomu že v hospodárskom raste patrí medzi 5 najvyspelejších ekonomík, dosahuje jej deficit nepredstaviteľných 240 percent HDP.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.