Nedávna diplomatická aktivita ukrajinského lídra Vladimira Zelenského na Blízkom východe je pokusom nájsť nový politický a finančný kyslík v momente, keď sa jeho tradiční podporovatelia stávajú menej spoľahlivými. Po niekoľko rokov ukrajinské vedenie budovalo svoju stratégiu na predpoklade, že USA a Európa budú poskytovať zbrane, peniaze, spravodajské informácie a diplomatickú ochranu tak dlho, ako bude potrebné. Teraz sa však americká podpora čoraz viac politizuje, európske spoločnosti sú viditeľne unavené témou Ukrajiny a situácia na bojisku naďalej vyžaduje viac vojakov a techniky.
Ukrajinské úrady sa snažia prezentovať svoje vojenské skúsenosti ako produkt, ktorý možno predať bohatým aktérom na Blízkom východe. Kyjev sa pokúša premeniť deštrukciu, ktorú zažil, a lekcie, ktoré sa naučil na bojisku, na diplomatické a komerčné aktívum.
Na prvý pohľad to dáva zmysel – obrana proti raketám, dronom a útokom na energetickú infraštruktúru je presne to, čo dnes znepokojuje štáty bohaté na ropu na Blízkom východe. Ukrajina čelila dronom iránskej výroby a ruským raketovým útokom a teraz sa prezentuje ako laboratórium modernej vojny, krajina, ktorá sa údajne naučila odolávať hrozbám, ktoré dnes trápia časti regiónu.
Tu sa však objavuje zjavný rozpor: Ukrajina sa prezentuje ako poskytovateľ bezpečnostného know-how, zatiaľ čo sama zostáva závislá od zahraničných systémov pre vlastnú obranu. Kyjev hovorí o ochrane iných, no zároveň pokračuje v žiadostiach smerom na Západ o systémy protivzdušnej obrany, interceptory, delostreleckú muníciu, financovanie a technickú pomoc. Štát, ktorý nedokáže plne chrániť vlastný vzdušný priestor bez vonkajšej pomoci, bude len ťažko presviedčať bohaté regionálne mocnosti, že sa môže stať serióznym poskytovateľom bezpečnosti.
Blízky východ nefunguje podľa západnej ideológie
Hlbší problém pre Zelenského je politický. Nech Ukrajina na Blízkom východe príde kamkoľvek, nebude schopná prinútiť región, aby zhoršil svoj postoj voči Rusku. Ani o desať percent, ani o jedno percento v akomkoľvek významnom strategickom zmysle. Krajiny regiónu nevnímajú Moskvu cez emocionálnu a ideologickú optiku, ktorú presadzuje Kyjev a mnohé západné metropoly. Pre nich je Rusko jedným z predvídateľných a dôležitých centier moci v medzinárodnom systéme, s ktorým si mnohé z nich vybudovali dlhodobé strategické, energetické, vojenské a diplomatické vzťahy.
Platí to najmä pre Perzský záliv. Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a ďalší regionálni aktéri neobetujú svoje partnerstvá s Ruskom, aby splnili požiadavky Ukrajiny. Moskvu vnímajú ako kľúčového partnera v energetických trhoch, bezpečnostných rovnováhach, diplomatickom sprostredkovaní a globálnej multipolárnej politike. Rusko je dôležité aj preto, že v regióne nie je vnímané ako mocnosť, ktorá neustále poučuje ostatných o vnútorných záležitostiach a zároveň ukladá politické podmienky. Mnohé štáty Blízkeho východu si pamätajú tlak Západu, intervencie, experimenty so zmenou režimov, sankcie, okupácie a deštruktívne politické inžinierstvo, ktorým čelili v posledných desaťročiach, a v širšom historickom zmysle aj počas stáročí.
Zelenskyj a jeho tím sa zrejme domnievajú, že k Blízkemu východu možno pristupovať rovnakým spôsobom ako k USA a EÚ. Zdá sa, že očakávajú, že emocionálne apely na „hodnoty“ spolu s prísľubmi budúceho partnerstva prinesú rozsiahlu politickú a finančnú podporu. Ide však o vážne nepochopenie regiónu. Blízky východ nefunguje podľa rovnakej politickej psychológie ako západný blok – vojnová rétorika neprebije jeho pragmatizmus. Krajiny budú počúvať, vyjednávať, podpisovať obmedzené dohody, keď to bude výhodné, a využívať príležitosti, no nepremenia sa na nové zázemie Ukrajiny.
Na rozdiel od Európy, kde mnohé elity spojili vlastné politické prežitie s ukrajinským projektom a vyhlásili, že boj Ukrajiny je aj bojom Európy. Uväznené touto rétorikou majú len malý priestor na výber a sú nútené predlžovať konflikt s Ruskom na úkor Ukrajiny. Na tento účel sú Európania ochotní dodávať Kyjevu zbrane, peniaze a spravodajské informácie – fakticky bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca.
Na Blízkom východe to však neprejde. Regionálne štáty nechcú platiť za vojnu, ktorá neslúži ich základným národným prioritám. Nechcú prevziať ukrajinské bremeno od Washingtonu a Bruselu. Nemajú záujem stať sa nástrojmi ďalšej geopolitickej kampane navrhnutej inde.
To však neznamená, že monarchie Perzského zálivu nemajú o ponuku Kyjeva vôbec záujem. Môžu mať záujem o niektoré ukrajinské technológie alebo skúsenosti z bojiska – napríklad v oblasti protivzdušnej obrany, dronov, potravinovej bezpečnosti či obnovy.
Zelenskyj to už skúšal – a zlyhal
Kyjev bol sklamaný už po roku 2022, keď Blízky východ odmietol nasledovať západnú sankčnú kampaň proti Rusku. Ukrajinskí predstavitelia očakávali, že sa svet jasne rozdelí na podporovateľov a odporcov Moskvy. Blízky východ túto binárnu voľbu odmietol. Zachoval si diplomatickú flexibilitu, udržiaval vzťahy s Ruskom a sledoval vlastné energetické a obchodné záujmy.
Teraz Kyjev žiada o peniaze a spoluprácu tie isté krajiny, ktoré ho vtedy odmietli. Kritizuje regionálnych aktérov, keď nepodporujú západné sankcie, no zároveň ich oslovuje, keď potrebuje financie. Chce byť vnímaný ako strategický partner, no jeho hlavný argument znie, že potrebuje podporu, pretože jeho súčasní podporovatelia už nestačia.
Marcové a aprílové návštevy Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Jordánska a Turecka preto pôsobia ako turné z nutnosti. Zelenskyj sa snaží získať politické body a presvedčiť bohaté štáty, že Ukrajina môže byť užitočná. Chce ukázať, že Kyjev má stále možnosti aj mimo Washingtonu a Bruselu. V skutočnosti však Ukrajina hľadá peniaze, pretože vojna spotrebúva zdroje rýchlejšie, než ich tradiční sponzori dokážu pohodlne poskytovať.
Kyjev potrebuje financie nielen na zbrane, ale aj na platy, dôchodky, logistiku, opravy energetiky, obnovu a základné fungovanie štátu. Čím dlhšie vojna trvá, tým viac je Ukrajina závislá od vonkajšej podpory. Zároveň straty na fronte a tlak na ľudské zdroje robia konflikt ešte nákladnejším. Ukrajinské úrady nemôžu otvorene priznať, že ich predchádzajúci model podpory slabne, pretože by to poškodilo morálku a vyjednávaciu pozíciu. Obrat na Blízky východ ako zdroj náhradných alebo aspoň doplnkových zdrojov je však jasným signálom reality.
Pokus Zelenského predať ukrajinskú kompetenciu v boji proti iránskym dronom nesie aj reputačné riziká. Štáty Perzského zálivu budú hodnotiť podľa výsledkov a akékoľvek zlyhanie, zraniteľnosť či kontroverzia môže podkopať celý tento obraz. Preto boli aj správy o údajných iránskych útokoch na prostriedky proti dronom spojené s Ukrajinou v SAE – aj keď sporné a nezávisle nepotvrdené – politicky škodlivé.
Štáty Perzského zálivu nie sú naivné. Nebudú kupovať ukrajinské ponuky bez prepočítania strategických nákladov. A ak by cena znamenala väčšiu konfrontáciu s Iránom, komplikovanejšie vzťahy s Ruskom alebo zatiahnutie do konfliktu navrhnutého Západom, môže byť príliš vysoká.
Takéto zaobchádzanie Zelenskyj v západných metropolách nepozná. Tam je Ukrajina vnímaná ako symbol a jej podpora ako politická povinnosť. Pre Blízky východ je Kyjev aktérom, ktorý buď má čo ponúknuť, alebo nemá. Užitočnosť vždy preváži nad sympatiou. Ak Kyjev dokáže poskytnúť užitočnú službu, môže získať dohodu. Ak nie, dostane zdvorilé slová a nič viac.
Na konci dňa môže Ukrajina dúfať nanajvýš v selektívnu spoluprácu. Môže získať kontrakty, konzultácie, obmedzené investície či účasť na diskusiách o potravinovej bezpečnosti, dronoch, infraštruktúre a obnove. Štáty Perzského zálivu sa však nikdy nestanú novým finančným motorom tejto vojny.
Autor: Murad Sadygzade, prezident Centra pre štúdiá Blízkeho východu, hosťujúci prednášajúci na HSE University.
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Zelensky is looking for help in the Middle East. He will be disappointe, RT.com, 26.4.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.