Izraelské sily v Gaze v polovici apríla zabili vodohospodárskeho inžiniera a dvoch vodičov, ktorí prepravovali vodu vysídleným rodinám, čím sa zhoršil vážny nedostatok čistej vody, ktorý podporuje šírenie chorôb, ktorým sa dá predísť.
Izraelské obmedzenia na prepravu mydla, pracích práškov a iných hygienických produktov do Gazy tiež zvýšili ceny, čo ešte viac sťažilo udržiavanie čistoty a predchádzanie infekciám v preplnených prístreškoch a stanových táboroch.
Počas viac ako dva a pol roka vojny izraelské útoky zničili väčšinu civilnej infraštruktúry Gazy vrátane sietí, ktoré zabezpečovali čistú vodu a odvádzali a čistili odpadové vody. Opakovane tiež zabíjali palestínskych civilistov, ktorí sa ich snažili udržiavať alebo obnovovať.
„Od začiatku vojny sme stratili približne 19 pracovníkov z vodárenských zariadení, ktorí vykonávali opravy a distribučné práce,“ povedal Omar Shatat, zástupca riaditeľa vodárenskej spoločnosti pobrežných obcí Gazy. „Cielené útoky sa stali súčasťou operačnej reality.“
Najnovším útokom bol útok na vrt al-Zein v severnej Gaze minulý pondelok, keď vo vnútri pracovali vodohospodárski inžinieri.
Pri útoku jeden človek zahynul, štyria boli zranení a spôsobil rozsiahle štrukturálne škody na „kritickom zdroji vody, ktorý zásobuje okolité obyvateľstvo“, uvádza sa v správe o incidente, ktorú mal vidieť denník Guardian. Dokument varoval, že prerušenie dodávok vody postihne tisíce ľudí.
Štyri dni predtým izraelské sily zastrelili dvoch vodičov pracujúcich pre UNICEF, agentúru OSN pre deti, na hlavnom zbernom mieste vody pre severnú Gazu. Pri útoku, ktorý podľa UNICEFu ohrozil humanitárne siete, ktoré dodávajú čistú vodu stovkám tisíc ľudí v Gaze, boli zranení ďalší dvaja.
OSN uznala prístup k čistej vode ako základné právo a stanovila štandard 50 až 100 litrov denne na osobu, s výnimkou núdzových situácií.
V Gaze je priemerná denná zásoba iba 7 litrov pitnej vody a 16 litrov úžitkovej vody, uviedol UNICEF, a mnohí ľudia nemajú prístup ani k minimálnym 6 litrom čistej pitnej vody denne.
Cena mydla a iných čistiacich prostriedkov sa za posledný mesiac zdvojnásobila. Nedostatok a vysoký dopyt spôsobili „veľkú krízu“, povedal Anwar al-Maghribi, ktorý má obchod na trhu v Deir al-Balah.
„Cena 7-kilogramového balenia pracieho prostriedku vzrástla z 50 šekelov na 100 šekelov alebo viac a podobné zvýšenia zaznamenali aj iné čistiace prostriedky,“ povedal.
Laureline Lasserreová, manažérka pre humanitárne záležitosti Lekárov bez hraníc v Gaze, uviedla, že ľudia ochorejú, pretože nemajú prístup k čistej vode a základným hygienickým zariadeniam.
„Žiadna čistá voda, žiadne mydlo, preplnené životné podmienky; to je hlavná príčina veľkej časti toho, čo denne ošetrujeme,“ povedala.
Mnohí Palestínčania si musia denne vyberať medzi pitím, varením a umývaním, povedala. Ženy hlásia infekcie, pretože sa nemôžu umyť ani počas menštruácie a po pôrode, a deti opakovane ochorejú, pretože nie je k dispozícii čistá voda na dojčenie.
Rany sa zamorujú larvami, pretože si ich ľudia nemôžu umyť. Lekári z Lekárov bez hraníc tiež hlásili psychologické problémy vrátane samovražedných myšlienok spôsobených extrémnym nedostatkom vody, dodala Lasserreová.
„Izraelské úrady zničili vodnú infraštruktúru a bránia humanitárnym organizáciám v poskytovaní alternatív. Spôsobujú vodnú krízu a bránia jej riešeniu.“
Tridsaťosemročný Omar Saada, otec štyroch detí, ktorý bol vysídlený a žil v Chán Júnis, povedal, že jeden cisternový voz s vodou obslúžil viac ako 50 rodín v jeho oblasti. To však nestačí na splnenie limitu ani 20 litrov na osobu, takže každé ráno sa stáva pretekmi v naplnení rodinných nádob.
„Vstávame už o 6:00 ráno, aby sme si mohli nazbierať vodu z áut. Predtým bola k dispozícii od skorého rána do popoludnia, ale teraz je to zvyčajne len na dve hodiny,“ povedal. Rodina obmedzila kúpanie a pranie oblečenia, čím jeho deťom spôsobila kožné infekcie a voda sa nie vždy zdá byť bezpečná na pitie.
„Niekedy spôsobuje črevné infekcie a bolesti žalúdka v dôsledku kontaminácie, ale sme nútení ju piť, pretože je to jediná dostupná voda.“
Vodné autá prichádzajú do oblasti al-Qarara, kde v stane žije 31-ročná matka piatich detí Nesma Rashwan, iba raz týždenne. Aj ona hovorí, že voda tam zapácha a chutí nebezpečne, ale rodina nemá iné možnosti.
„Už asi rok nemáme čistú pitnú vodu, ktorá by skutočne uhasila smäd,“ povedala. „Raz som si kúpila čerstvú pitnú vodu, keď bol môj syn chorý, ale nemôžem si ju pravidelne dovoliť; galón stojí päť šekelov. Takže si musíme vystačiť s tým, čo je k dispozícii.“
Ťažko nájde vodu na umytie riadu a oblečenia a posiela svoje deti okúpať sa do mora, pričom ich po návrate polieva len minimálnym množstvom uskladnenej sladkej vody.
Dopad poškodenia vodovodných potrubí a odsoľovacích zariadení zhoršili izraelské obmedzenia týkajúce sa dovozu paliva, náhradných dielov a základného vybavenia do Gazy. Sú nútení improvizovať recykláciou a skladaním súčiastok zo zničených zariadení, aby vytvorili jeden funkčný celok. Ide o ‚skladanie fragmentov‘. Zbierajú použiteľné náhradné diely z viacerých zničených vrtov, aby mohli prevádzkovať jeden funkčný vrt, alebo kombinujú diely z niekoľkých poškodených čerpacích staníc, aby postavili jednu funkčnú stanicu.
Začiatkom tohto mesiaca šrapnely z izraelského leteckého útoku poškodili elektrické vedenie do odsoľovacieho závodu Deir al-Balah, ktorý zásobuje vodou až 400 000 ľudí.
Nedostatok náhradných dielov oneskoril opravy o týždeň a počas tohto obdobia mohla elektráreň fungovať iba na 20 % kapacity so záložnými generátormi. Dodávky vody do tejto oblasti sa počas tohto obdobia prakticky zastavili.
Dopad nedostatku vody je umocnený nedostatkom čistiarní odpadových vôd a s rastúcimi teplotami počas leta sa pravdepodobne zvýšia aj riziká pre ľudské zdravie, pokiaľ sa do Gazy nedostane dostatočné – čo je veľké množstvo zariadení.
Najväčšia tragédia je v táboroch, kde približne 1,1 milióna ľudí žije bez kanalizačných sietí a namiesto toho sa spoliehajú na absorpčné jamy, ktoré často pretečú, čo spôsobuje vážnu zdravotnú a environmentálnu katastrofu.
V školských budovách, ktoré sa teraz používajú ako prístrešky, sa septiky pravidelne prepĺňajú, čo spôsobuje úniky odpadových vôd do učební, ktoré sa šíria medzi miestnosťami.
Izrael však popiera akékoľvek obmedzenia týkajúce sa zariadení alebo paliva potrebného na prevádzku vodovodných a kanalizačných systémov v Gaze a uviedol, že čistú vodu dodáva cez tri potrubia a štvrtým umožňuje prietok vody z Egypta.
Hovorca spoločnosti Cogat, izraelského orgánu, ktorý dohliada na pomoc v Palestíne, uviedol, že tieto potrubia prispievajú k odhadovaným dodávkam 70 000 kubických metrov denne, čo je približne 30 litrov na osobu v Gaze.
„Pásmo Gazy zásobujú štyri aktívne vodovodné potrubia. Fungujú tu odsoľovacie zariadenia a desiatky vodných vrtov, ktoré pravidelne dostávajú palivo [na pohon čerpadiel],“ uviedli.
Na otázku ohľadom streľby na vodičov kamiónov v blízkosti humanitárneho zásobovacieho bodu Izraelské obranné sily uviedli, že vojaci, ktorí spustili paľbu, „vycítili hrozbu“, bez toho, aby poskytli ďalšie podrobnosti.
Na otázku ohľadom vodohospodárskeho inžiniera zabitého pri vrte al-Zein sa IDF odmietla vyjadriť.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Deadly Israeli attacks worsen Gaza’s water shortage crisis, theguardian.com, 27.04.2026
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.