Slovensko si tento rok pripomína 22. výročie vstupu do Európskej únie. Žiadosť o členstvo podalo už v roku 1995 a o štyri roky neskôr získalo pozvánku k prístupovým rokovaniam.
Snahu krajiny vstúpiť do tohto spoločenstva potvrdili aj výsledky referenda v roku 2003, ktoré je dodnes jediným platným referendom v histórii Slovenska. O rok neskôr, 1. mája 2004, sa Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami stalo členským štátom Európskej únie. Išlo o najväčšie rozšírenie Únie v jej dejinách, keď sa z pôvodnej pätnástky stala dvadsaťpäťčlenná Európa.
Medzi novými členmi boli Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Cyprus, Slovinsko a Slovensko. „Veľmi sa teším. Vstup Slovenska do Európskej únie je veľkým dňom. Európa sa opäť zjednocuje, čo je dobré nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu,“ vyhlásil vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda 1. mája 2004.
Cesta Slovenska do Európskej únie však nebola jednoduchá. Počas vlády Vladimíra Mečiara viaceré členské štáty krajine nedôverovali. Až po politickej zmene v roku 1998 začali prístupové rokovania, ktorých cieľom bolo presvedčiť partnerov, že Slovensko je dôveryhodný a stabilný štát.
Po vstupe do Únie sa Slovensko postupne zapojilo aj do schengenského priestoru a prijalo spoločnú európsku menu. Tým získalo výhody voľného pohybu osôb, tovaru a služieb. Hraničné kontroly sa zrušili a cestovanie sa výrazne zjednodušilo. „Konečne voľnosť. Žiadne papierovačky, žiadne dlhé čakanie na hraniciach,“ spomínali v tom čase vodiči a cestujúci.
Európska únia za posledné dve desaťročia čelila viacerým krízam, od migračnej vlny cez pandémiu až po vojnu na Ukrajine. Práve bezpečnostná situácia dnes opätovne otvára diskusiu o úlohe Únie a jej schopnosti reagovať na globálne výzvy.
„Mier v Európe je nevyhnutný, pretože prináša stabilitu, prosperitu aj bezpečnosť. No pre jeho dosiahnutie treba vyvinúť rovnaké úsilie, aké iní vynakladajú na vojnu,“ uviedol bývalý hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do EÚ Ján Figeľ.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Petra Stana sa mení aj pohľad na obranu. „Kedysi bolo neprijateľné hovoriť o európskej armáde. Dnes si čoraz viac uvedomujeme, že v nepredvídateľnom svete sa budeme musieť spoľahnúť aj sami na seba,“ skonštatoval.
Za 22 rokov členstva získalo Slovensko z európskych fondov viac ako 36 miliárd eur. Európske zdroje dnes tvoria približne 80 percent verejných investícií v krajine.
Prezident Peter Pellegrini označil Európsku úniu za strategický priestor pre rozvoj, spoluprácu a prosperitu. Zároveň však upozornil na množstvo výziev, ktorým spoločenstvo čelí, od bezpečnostných hrozieb po ekonomické problémy. Zdôraznil potrebu aktívneho prístupu Slovenska a posilňovania solidarity medzi členskými štátmi.
„Je v národnom záujme Slovenska, aby Európska únia bola silným a rešpektovaným hráčom na medzinárodnej scéne, schopným presadzovať mier a stabilitu. Rešpektovaná Európa znamená aj rešpektované Slovensko,“ uviedol prezident.
Výročie vstupu hodnotia politici naprieč spektrom ako významný krok, hoci pohľady na súčasné smerovanie Únie sa líšia. Koaliční predstavitelia uznávajú prínosy členstva, najmä v oblasti financií a voľného pohybu, zároveň však kritizujú súčasnú politiku Bruselu a jeho vplyv na ekonomiku.
„Únia dnes vyzerá inak, než keď sme do nej vstupovali. Presadzuje svoje hodnotové videnie sveta bez dostatočného priestoru pre iné názory,“ uviedol podpredseda NR SR Tibor Gašpar.
Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci označil uplynulé obdobie za úspešné. „Aj keď dnes vidíme určité napätia, je to príbeh, v ktorom chce Slovensko pokračovať,“ povedal.
Líder SNS Andrej Danko pripustil potrebu zmien. „Ak nedôjde k reforme, projekt Európskej únie môže v národoch vyvolávať pocit krivdy a nemôže to dopadnúť dobre,“ upozornil.
Opoziční politici zdôrazňujú najmä výhody členstva, ako je sloboda cestovania, ekonomický rast či nové príležitosti. Zároveň však upozorňujú, že Slovensko ich podľa nich nevyužilo naplno a kritizujú zhoršovanie vzťahov so zahraničnými partnermi.
„Európska únia je náš prirodzený životný priestor, kde sa vieme najlepšie rozvíjať,“ uviedol poslanec Peter Stachura.
Tomáš Valášek poukázal na neefektívne využívanie fondov. „Je to do istej miery premrhaná príležitosť, keď vidíme, ako iné krajiny dokázali investovať európske prostriedky,“ skonštatoval.
Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš zdôraznil význam členstva. „Som rád, že sme súčasťou EÚ. Problém vidím skôr v politike vlády, ktorá podľa mňa narúša jednotu Únie,“ povedal.
Juraj Krúpa zo SaS dodal, že Slovensko by sa malo jasne hlásiť k európskemu priestoru. „Verím, že sa nám podarí upevniť naše miesto v Európe,“ uzavrel.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Slovensko si pripomína 22 rokov v Európskej únii. Koalícia kritizuje jej smerovanie, opozícia volá po využívaní benefitov… , stvr.sk, 2.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.