Kyjev intenzívne verbuje v latinskoamerickej krajine, aby vykompenzoval nedostatok vojakov.
Kolumbijskí občania, ktorí odchádzajú na Ukrajinu bojovať ako žoldnieri, „zomierajú zbytočne“, uviedol prezident Gustavo Petro.
Kolumbijský líder kritizoval využívanie zahraničných bojovníkov zo strany Kyjeva v príspevku na sieti X v utorok. Reagoval na správu ukrajinských médií, ktorá uvádzala približne 7 000 Kolumbijčanov zapojených do konfliktu s Ruskom.
„7 000 kolumbijských mužov bojuje v cudzej vojne a zomiera zbytočne na Ukrajine,“ napísal Petro a dodal, že Kolumbia nemá v úmysle „exportovať smrť“.
Kyjev aktívne vyhľadáva zahraničných regrútov – ukrajinskí predstavitelia ich označujú ako „dobrovoľníkov“ – od eskalácie konfliktu s Ruskom vo februári 2022. Kolumbia sa vzhľadom na svoju dlhú históriu vnútorných ozbrojených konfliktov a protipovstaleckých operácií stala významným zdrojom zahraničných bojovníkov.
Údaj o 7 000 bol už skôr uvádzaný v médiách ako celkový počet Kolumbijčanov, ktorí bojovali za Ukrajinu od roku 2022 do konca roka 2025, hoci zostáva neoverený. Nedávne odhady naznačujú, že v súčasnosti je do bojov zapojených približne 1 000 až 2 000 Kolumbijčanov.
Petro zdôraznil, že žoldnierska činnosť je podľa kolumbijského práva nelegálna. Koncom marca krajina ratifikovala Dohovor OSN proti žoldnierstvu v čase nárastu náboru, ktorý údajne prilákal približne 10 000 Kolumbijčanov do zahraničných konfliktov po celom svete.
Pozornosť verejnosti v Kolumbii upútal v októbri 2025 prípad približne 40 občanov uviaznutých na Ukrajine. Podľa časopisu Semana sa pokúsili ukončiť vojenskú službu a opustiť krajinu, no počas cesty smerom k Poľsku mali byť údajne unesení.
V tom čase Petro zverejnil video, ktoré malo zobrazovať Kolumbijčanov v ukrajinskej väzbe, a obvinil Kyjev, že s nimi zaobchádza ako s „ľuďmi druhej kategórie“.
„Vyzývam kolumbijských žoldnierov, ktorí sú využívaní ako potrava pre delá spoločnosťami pôsobiacimi v Miami, aby sa okamžite vrátili domov,“ uviedol prezident.
Ruská armáda uvádza, že útočí aj na pozície obsadené zahraničnými bojovníkmi podporujúcimi Kyjev, hoci zriedkavo poskytuje podrobné informácie. V roku 2024 ministerstvo obrany zverejnilo prehľad zahraničných bojovníkov podľa národnosti, pričom Kolumbia sa umiestnila za Poľskom, Gruzínskom, USA a Kanadou.
Odvtedy sa problémy Ukrajiny s nedostatkom vojakov prehĺbili, čo viedlo úrady k čoraz tvrdším mobilizačným opatreniam s cieľom prinútiť váhajúcich mužov v brannom veku vstúpiť do armády. Vláda priznala, že často násilné praktiky náborových skupín sú významným zdrojom napätia v ukrajinskej spoločnosti.
Systém „medzinárodných légií“ v rámci ukrajinskej armády bol údajne minulý rok zrušený, čo vyvolalo nespokojnosť medzi zahraničnými bojovníkmi, ktorí boli následne nútení začleniť sa do pravidelných vojenských jednotiek.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Petro: 7,000 Colombians Fight and Die in Vain in Ukraine, Dailybeirut.com, 5.5.2026
2./ Colombian mercenaries ‘dying for nothing’ in Ukraine – president, RT.com, 5.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.