Memorandum národa slovenského patrí k základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa. V nedeľu 7. júna si pripomíname 165. výročie schválenia jeho konečného znenia.
Prijatie Memoranda národa slovenského je v Slovenskej republike pamätným dňom. Poslanci Národnej rady SR rozhodli zákonom z 20. októbra 1993, že 7. jún sa bude pripomínať ako pamätný deň Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského.
Vtedajší Turčiansky Svätý Martin sa 6. a 7. júna 1861 stal dejiskom Slovenského národného zhromaždenia, na ktorom sa zúčastnilo približne 6 000 predstaviteľov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice.
Cieľom zhromaždenia bolo prijať národný program, prostredníctvom ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, najmä v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska. Rokovanie sa konalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom.
Hlavným bodom programu bola diskusia o návrhu programového dokumentu, ktorú viedol Ján Francisci. Jeho hlavným autorom bol Štefan Marko Daxner. Významná pozornosť sa venovala aj Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia.
Konečné znenie Memoranda národa slovenského bolo schválené 7. júna 1861. Dokument zdôrazňoval potrebu zabezpečenia svojbytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávneho postavenia v rámci Uhorska. Požadoval slovakizáciu verejnej správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Zároveň presadzoval primerané zastúpenie slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku i vo vyučovaní.
Medzi ďalšie požiadavky patrilo zriadenie slovenskej právnickej akadémie a povolenie zakladania slovenských kultúrnych spolkov. Zhromaždenie zároveň ustanovilo 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky memoranda. Dokument bol následne odovzdaný podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi aj panovníkovi.
Uhorský snem však o memorande nikdy nerokoval. Panovník totiž 22. augusta 1861 snem pre protiviedenské nálady rozpustil.
Hoci sa požiadavky Memoranda národa slovenského nepodarilo bezprostredne presadiť, dokument sa stal významným programovým základom slovenského národného hnutia. Opierali sa oň zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 aj Slovenskej národnej strany v roku 1871. Jeho myšlienky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov až do obdobia prvej svetovej vojny.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Memorandum národa slovenského prijali pred 165 rokmi, udalosť je pamätným dňom… , hlavnydennik.sk, 6.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.