Ako Washington a Teherán začínajú detailné rokovania o jadrovom programe. Expert Anton Chlopkov sa rozpráva sa s Elenou Černenko, špeciálnou korešpondentkou denníka Kommersant v Moskve.
Spojené štáty a Irán vstúpili do novej fázy rokovaní o jadrovom programe Teheránu, no najťažšie otázky boli iba odložené. Vysokopostavení delegáti oboch krajín sa stretávajú vo Švajčiarsku, pričom Pakistan a Katar vystupujú ako sprostredkovatelia, po podpise tzv. Islamabádskeho memoranda o porozumení medzi USA a Iránom. Rámcový dokument vytvoril krehké diplomatické okno, ale kľúčové jadrové otázky ponecháva na vyriešenie v lehote 60 dní.
Jadrom sporu je, či si Irán ponechá právo obohacovať urán, ako sa naloží so zásobami vysoko obohateného materiálu a či dokáže Washington ponúknuť dostatočné záruky, aby Teherán zostal v Zmluve o nešírení jadrových zbraní.
Neporazení: takto Irán vníma výsledok svojej vojny s USA
Anton Chlopkov, riaditeľ moskovského Centra pre energetiku a bezpečnosť, uvádza, že vyhliadky na rýchlu dohodu sú neisté.
Rozhovor
Elena Černenko:
Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval jadrovú dohodu z roku 2015 (JCPOA – Spoločný komplexný akčný plán), uzavretú za Baracka Obamu, ako „veľmi zlú“ z pohľadu USA. Dá sa podľa nedávneho memoranda usudzovať, že Washington je blízko k získaniu výhodnejšej dohody o iránskom jadrovom programe?
Anton Chlopkov:
V Islamabádskom memorande, ktoré spomínate, sa jadrových otázok týkajú iba dva z 14 bodov a aj tie, rovnako ako dokument ako celok, majú rámcový charakter. Podľa dokumentu sa detailné jadrové usporiadanie ešte len má vypracovať do 60 dní od podpísania memoranda, teda do 16. augusta. Preto je v tejto fáze predčasné porovnávať JCPOA s jadrovou časťou novej dohody, pretože momentálne nie je s čím porovnávať.
Možno však s vysokou mierou istoty predpokladať, že z hľadiska rozsahu a technickej podrobnosti bude nový dokument výrazne stručnejší ako pôvodný JCPOA, ktorý spolu s prílohami mal viac ako 100 strán. Administratíva Trumpa nie je naklonená (niektorí by povedali, že ani schopná) uzatvárať rozsiahle technické dohody; navyše takýto dokument nemožno vypracovať v stanovenom čase. Pravdepodobne teda pôjde o niečo omnoho kompaktnejšie.
Zároveň bolo správne rozhodnutie odložiť riešenie zložitých jadrových otázok a v prvej fáze sa sústrediť na body, pri ktorých bolo možné dosiahnuť dohodu „hneď teraz“. Výsledkom je krehký mier, ktorý vytvára lepšie podmienky na začiatok vecných jadrových rokovaní.
Černenko:
Donald Trump a jeho vyjednávači predtým trvali na tom, že Irán nesmie vôbec obohacovať urán, hoci Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) to umožňuje na mierové účely. Dá sa z memoranda vyvodiť, že USA zmenili postoj? Čo to znamená pre Irán?
Chlopkov:
Ani tu text Islamabádskeho memoranda nedáva jednoznačnú odpoveď, jeho formulácie sú príliš všeobecné. Ako je známe, Teherán deklaroval, že zachovanie práva na obohacovanie uránu je neoddeliteľnou súčasťou akejkoľvek dohody o iránskom jadrovom programe. Práve ochota Obamovej administratívy potvrdiť toto právo umožnila uzavretie JCPOA v roku 2015 za účasti viacerých sprostredkovateľských krajín vrátane Ruska.
Z môjho výkladu memoranda vyplýva, že Irán sa zaviazal nevytvárať nové zariadenia na obohacovanie uránu do uzavretia finálnej dohody s USA, zatiaľ čo Washington na druhej strane uznáva právo Teheránu na mierové využívanie jadrovej energie, hoci to nie je explicitne uvedené. To, či USA budú pripravené uznať aj právo na samotné obohacovanie uránu ako súčasť tohto práva, bude predmetom ďalších rokovaní.
V súčasnosti napríklad americký viceprezident J. D. Vance uvádza, že na rozdiel od JCPOA nová dohoda nebude umožňovať Iránu obohacovať urán. Na druhej strane podľa memoranda sa má znížiť (zriediť) úroveň obohatenia existujúcich zásob uránu, vrátane vysoko obohateného uránu. Samotné riedenie nevyžaduje technológiu obohacovania, avšak výroba riediaceho materiálu môže takúto technológiu nepriamo využívať.
Ak bude politická vôľa, Teherán a Washington môžu zvážiť kompromisy — napríklad dočasné obmedzenie objemu a úrovne obohacovania na určitý čas, ako to bolo v rámci JCPOA, alebo dokonca dočasné pozastavenie obohacovania ako gesto dobrej vôle, ak bude zabezpečené dostatočné množstvo paliva pre výskumné zariadenia, napríklad pre Teheránsky výskumný reaktor.
Černenko:
Ak sa nemýlim, otázka zásob vysoko obohateného (až 60 %) uránu (približne 400 kg) sa má riešiť v Iráne jeho zriedením pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Má Irán na to podmienky? Má agentúra s týmto skúsenosti? Ako rýchlo sa to dá uskutočniť a na akú úroveň sa urán zriedi?
Chlopkov:
Teoreticky je technológia znižovania (riedenia) vysoko obohateného uránu známa vo svete. Praktické skúsenosti s ňou má však len niekoľko krajín. Irán už v minulosti takéto operácie vykonával, ale nie v takom rozsahu, aký je teraz potrebný.
Najväčšie skúsenosti má Rusko, kde bolo približne 500 ton vysoko obohateného uránu, považovaného za nadbytočný pre obranné účely, znížených na nízko obohatené úrovne a následne využitých v energetike. Ak by v Iráne vznikli technické ťažkosti, ruskí experti by mohli poskytnúť pomoc, ak s tým zúčastnené strany budú súhlasiť. To isté platí pre IAEA, ktorá využíva skúsenosti členských štátov a zamestnáva aj ruských inšpektorov, ktorí môžu mať potrebné skúsenosti. Rusko sa podieľa na programe podpory záruk IAEA a poskytuje agentúre pravidelnú technickú pomoc.
Úroveň zriedenia uránu bude závisieť od jeho budúceho využitia. Napríklad v Iráne existuje Teheránsky výskumný reaktor, dodaný USA v 60. rokoch, ktorý používa palivo obohatené na 20 %. Irán si časť paliva vyrába sám a toto je jedna z možností využitia materiálu. Treba však zohľadniť jeho malú kapacitu (5 MW). Naopak pre jadrovú elektráreň v Búšehri tento materiál nie je potrebný.
Časový rámec riedenia bude závisieť od technických možností Iránu, účelu použitia a politických faktorov, teda aj od toho, či USA splnia svoje záväzky. Irán bude pravdepodobne postupovať postupne, nie naraz.
Černenko:
Aká je pravdepodobnosť, že sa jadrová dohoda dosiahne do 60 dní?
Chlopkov:
Veľmi nízka. Je vysoko pravdepodobné, že rokovania sa predĺžia. Chýbajú technickí experti v americkom tíme a sprostredkovatelia nemajú dostatočné skúsenosti s takýmto typom projektov. Spomedzi mediátorov má relevantné technológie iba Pakistan, no jeho úloha by bola politicky aj právne komplikovaná.
Černenko:
Akú úlohu môže zohrať IAEA v prípadnej dohode?
Chlopkov:
Irán má s IAEA existujúcu dohodu o zárukách, ktorá už umožňuje inšpekcie zariadení, ktoré neboli poškodené útokmi USA a Izraela. Táto dohoda môže pokryť aj proces riedenia uránu, nie je potrebné vytvárať nový právny rámec. IAEA môže využiť expertízu členských štátov a poskytnúť technickú pomoc Iránu, ak to bude potrebné a ak politické okolnosti neumožnia priame zapojenie tretích krajín.
Černenko:
Čo vieme o iránskej jadrovej infraštruktúre, ktorá bola bombardovaná USA a Izraelom? Dá sa vyhodnotiť rozsah škôd?
Chlopkov:
Môžeme sa len domnievať. Podrobné informácie nie sú verejné, pretože Irán sa obáva ich zneužitia na ďalšie útoky. Domnievam sa, že škody sú vážne, ale výraz „jadrový prach“ je skôr politická formulácia. Irán si pravdepodobne zachoval zásoby materiálu aj odborné znalosti a môže obnoviť svoje kapacity.
Černenko:
Existuje možnosť, že sa Irán napriek dohodám rozhodne vyvinúť jadrovú zbraň?
Chlopkov:
Článok X NPT umožňuje vystúpenie zo zmluvy s trojmesačnou výpovednou lehotou. Severná Kórea to urobila v roku 2003 a následne uskutočnila jadrové testy. V Iráne sa po nedávnych udalostiach zvýšila diskusia o tom, či má krajina v NPT zostať, keďže je vnímaná ako nástroj tlaku Západu.
Agresia USA a Izraela túto debatu ešte posilnila a podľa môjho názoru sa zvýšil aj počet hlasov podporujúcich jadrové zbrane. Preto je potrebné znížiť motiváciu Teheránu smerovať týmto smerom. Nové dohody založené na reciprocite by tomu mohli pomôcť.
Černenko:
Akú úlohu zohráva NPT a regionálna bezpečnosť?
Chlopkov:
Dohoda medzi USA a Iránom by mohla prispieť k stabilizácii situácie a zároveň ovplyvniť širšie jadrové projekty v regióne, vrátane budúcnosti jadrovej energetiky v Búšehri, kde po eskalácii konfliktu museli ruskí špecialisti dočasne odísť.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Trump’s Iran gamble now enters its hardest phase, RT.com, 26.6.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.