
Voľný pohyb je hodnota, ktorá patrí do výbavy plnokrvnej demokracie, po akej krajiny tzv. východného bloku desaťročia márne túžili. Deprimujúce sú aj ostatné správy na zozname najčítanejších. Uveďme aspoň niektoré: Bavorsko vyhlásilo v súvislosti s koronavírusom stav núdze. Maďarsko pre hrozbu šírenia nákazy zatvára svoje hranice. Rakúsko pre koronavírus zakázalo stretnutia viac ako 5 ľudí naraz.
Ich spoločným menovateľom je podľa mainstreamových masmédií výlučne zdravotný zreteľ v rámci preventívnych opatrení proti šíreniu nového typu koronavírusu. Za spoločného menovateľa však treba považovať aj aktivovanie despotických právomocí štátu. Rakúšania, ktorí si začali užívať slobodu a občianske práva naplno až po odsune okupačných vojsk v roku 1955, desať rokov po skončení druhej svetovej vojny, sa s nevôľou budú podrobovať okliešťovaniu zhromažďovania na päť osôb.
Podobne definované okresávanie občianskych slobôd prebieha vo všetkých krajinách západného civilizačného okruhu. Mienkotvorné médiá pritom pripravujú verejnosť na pritvrdenie reštrikcií, z čoho sa dá usudzovať, že vlády európskych štátov sa vydávajú na nebezpečnú cestu zdanlivo legálneho autoritárstva. Využívajú šírenie epidémie tajuplného vírusu ako príležitosť na legitimizovanie riadenia spoločnosti direktívami a dekrétmi. Tradičné západné demokracie by sa vďaka koronavírusu mohli zmeniť počas nastávajúcich týždňov na diktátorské spoločenské poriadky podľa čínskeho vzoru. Ako z Pekingu približuje Katrina Yu, korešpondentka arabskej mediálnej siete Al-Jazeera, hermetické uzavretie provincie Chu-pej trvalo päťdesiat dní. Uvoľňovať sa má postupne.
Vypuknutie nákazy Covid-19 malo ničivé následky na čínsky výrobný sektor a jeho exportné odvetvia. Čína si nemôže dovoliť, aby sa spomínaný päťdesiatdňový výpadok vývozných kapacít predlžoval. Jeden z dôvodov takmer nepriedušného izolovania provincie a zavedenia kasárenského režimu pre jeho obyvateľov bola potreba udržať tamojšie pracovné sily pri zdraví. Šesťdesiat miliónov obyvateľov provincie sa na 50 dní ocitlo v priestore, ktorý možno označiť za gigantický koncentračný tábor, odkiaľ nebolo úniku. Takmer všetci obyvatelia desiatok miest v provincii sa po celé tie týždne museli zdržiavať 22 – 23 hodín denne doma medzi štyrmi stenami. Pohyb vonku mali predpisovo vymedzený a elektronicky monitorovaný. Videoreportáže, ktoré začiatkom februára unikali na YouTube z Wu-chanu, jedenásťmiliónovej metropoly provincie, ukazovali scény známe z postapokalyptických filmov. Nad hlavami chodcov, ktorí sa smeli pohybovať len po určených trasách, lietali pozorovacie drony a strážna služba v monitorovacích centrálach na nich kričala cez zabudované reproduktory ako na zvieratá vždy, keď spomalili, zašli, kam nesmeli, alebo sa dopustili niečoho i triviálne nepatričného. Umelá inteligencia v kamerách s presnosťou nad 90 percent rozlišovala tvár každého jedinca pohybujúceho sa na uliciach a námestiach. Bilancia jeho vychádzky sa vyhodnocovala a v reálnom čase sa upravoval jeho kádrový profil vedený v úradných záznamoch systému sociálneho kreditu.
…
Autor: Patrik Sloboda
