Mimoriadny stav ako demontáž demokracie

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračné foto: Archív

Voľný pohyb je hodnota, ktorá patrí do výbavy plnokrvnej demokracie, po akej krajiny tzv. východného bloku desaťročia márne túžili. Deprimujúce sú aj ostatné správy na zozname najčítanejších. Uveďme aspoň niektoré: Bavorsko vyhlásilo v súvislosti s koronavírusom stav núdze. Maďarsko pre hrozbu šírenia nákazy zatvára svoje hranice. Rakúsko pre koronavírus zakázalo stretnutia viac ako 5 ľudí naraz.

Ich spoločným menovateľom je podľa mainstreamových masmédií výlučne zdravotný zreteľ v rámci preventívnych opatrení proti šíreniu nového typu koronavírusu. Za spoločného menovateľa však treba považovať aj aktivovanie despotických právomocí štátu. Rakúšania, ktorí si začali užívať slobodu a občianske práva naplno až po odsune okupačných vojsk v roku 1955, desať rokov po skončení druhej svetovej vojny, sa s nevôľou budú podrobovať okliešťovaniu zhromažďovania na päť osôb.

Podobne definované okresávanie občianskych slobôd prebieha vo všetkých krajinách západného civilizačného okruhu. Mienkotvorné médiá pritom pripravujú verejnosť na pritvrdenie reštrikcií, z čoho sa dá usudzovať, že vlády európskych štátov sa vydávajú na nebezpečnú cestu zdanlivo legálneho autoritárstva. Využívajú šírenie epidémie tajuplného vírusu ako príležitosť na legitimizovanie riadenia spoločnosti direktívami a dekrétmi. Tradičné západné demokracie by sa vďaka koronavírusu mohli zmeniť počas nastávajúcich týždňov na diktátorské spoločenské poriadky podľa čínskeho vzoru. Ako z Pekingu približuje Katrina Yu, korešpondentka arabskej mediálnej siete Al-Jazeera, hermetické uzavretie provincie Chu-pej trvalo päťdesiat dní. Uvoľňovať sa má postupne.

Vypuknutie nákazy Covid-19 malo ničivé následky na čínsky výrobný sektor a jeho exportné odvetvia. Čína si nemôže dovoliť, aby sa spomínaný päťdesiatdňový výpadok vývozných kapacít predlžoval. Jeden z dôvodov takmer nepriedušného izolovania provincie a zavedenia kasárenského režimu pre jeho obyvateľov bola potreba udržať tamojšie pracovné sily pri zdraví. Šesťdesiat miliónov obyvateľov provincie sa na 50 dní ocitlo v priestore, ktorý možno označiť za gigantický koncentračný tábor, odkiaľ nebolo úniku. Takmer všetci obyvatelia desiatok miest v provincii sa po celé tie týždne museli zdržiavať 22 – 23 hodín denne doma medzi štyrmi stenami. Pohyb vonku mali predpisovo vymedzený a elektronicky monitorovaný. Videoreportáže, ktoré začiatkom februára unikali na YouTube z Wu-chanu, jedenásťmiliónovej metropoly provincie, ukazovali scény známe z postapokalyptických filmov. Nad hlavami chodcov, ktorí sa smeli pohybovať len po určených trasách, lietali pozorovacie drony a strážna služba v monitorovacích centrálach na nich kričala cez zabudované reproduktory ako na zvieratá vždy, keď spomalili, zašli, kam nesmeli, alebo sa dopustili niečoho i triviálne nepatričného. Umelá inteligencia v kamerách s presnosťou nad 90 percent rozlišovala tvár každého jedinca pohybujúceho sa na uliciach a námestiach. Bilancia jeho vychádzky sa vyhodnocovala a v reálnom čase sa upravoval jeho kádrový profil vedený v úradných záznamoch systému sociálneho kreditu.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár