Ekonomika starého kontinentu je dnes poznačená všade prítomnou infláciou a narastajúcou zadlženosťou pod ktoré sa podpísali nielen negatívne dôsledky koronavírusovej pandémie, ale aj nesystémové opatrenia v oblasti znižovania emisie skleníkových plynov. Nájdu menové a fiškálne opatrenia na znižovanie inflácie, s ktorou sa s tak dlhým a vysokým percentom nepočítalo, nešpekulujeme. Kto sa ale na jej raste podpísal viac, či nízke úroky a kvantitatívne uvoľňovanie, alebo zelený projekt Fit for 55, odstavovanie funkčných jadrových elektrární v Nemecku, či nebodaj sprísňovanie emisných povolenie ako aj ťahanice okolo sprevádzkovania severného podmorského plynovodu, sa však ekonómovia a politici väčšinou nezhodnú. Na čom sa však zhodnú je, že na ešte vyššiu infláciu bude mať vplyv aj terajší Rusko-ukrajinský konflikt, ktorého príčinu najlepšie vysvetlia politici ako aj sociológovia. Pozrime sa však prečo vojna, ktorá priniesla tisíce zbytočných strát na životoch a masovú utečeneckú vlnu, bude príčinou nárastu inflácie, dôsledkom čoho treba zabudnúť aj na očakávané oživenie ekonomiky starého kontinentu.
Surovinová závislosť naďalej pretrváva
Jeho ekonomika je závislá od surovinových zdrojov, čo nie sú len plyn a jadro, ktoré boli nedávno zaradené do taxonómie EÚ, ako zelené zdroje, ale aj ropa, uhlie, hnojivá a suroviny potrebné na výrobu polovodičov a čipov, bez ktorých nebude spotrebná elektronika, či autá ktoré sa ťažia v Rusku a na Ukrajine. Rusko je bytostné závislé na tržbách z energetických zdrojov a preto aj počas vojenského konfliktu neobmedzil ich dodávku podľa dlhodobých kontraktov. V poslednom období poklesol dopyt po rope a to aj napriek nárastu ťažby, za čím môžu byť rôzne politické záujmy, čo má nepriaznivý dopad aj na ruské makroekonomické ukazovatele. V rámci zavedených sankcii sa niektoré členské štáty EÚ pokúšajú hľadať iné zdroje dovozu predovšetkým ropy a plynu , čo sa zatiaľ nepodarilo. V tejto súvislosti si však treba povedať, že pokiaľ priemer únie v závislosti na rope je 26 percent a plynu 38 percent, tak Slovensko je na dovoze ropy závisle na 100 percent a plynu 85 percent, čo znamená, že zo všetkých 27 členských štátov únie, sme na dodávkach ropy a plynu najviac závislí. Pokiaľ ide o náš export do Ruska, tak ten predstavuje len 3 percentá z celkového objemu zahraničného obchodu. Vyvážame predovšetkým priemyselné stroje chemikálie a potraviny, čo nám robí teraz najväčšie problémy je terajší dramatický pokles ruského rubľa. Naša obchodná bilancia s Ruskom je z dôvodu spomínanej surovinovej závislosti deficitná viac ako 2 miliardy eur. Všetky spomínané surovinové zdroje zo spomínaných dôvodov dramatický zvyšujú ceny, čo má dopad na infláciu takmer všetkého.
Sankčná smršť očakáva protiopatrenia
V histórii sa nestalo, žeby niektorá zo svetových ekonomík bola postihnutá takým objemom sankcií, ako musí dnes čeliť ruská ekonomika z dôvodu, že jej vstup na Ukrajinu sa pokladá za akt porušenie medzinárodného práva. Z prehľadu sankcií vyberáme tie najpodstatnejšie, čo sú obmedzený prístup Ruskej centrálnej banky k svojím devízovým rezervám v objeme 630 miliárd eur, čoho dôsledkom poklesol výmenný kurz rubľa a ten centrálna banka zabraňovala zvýšením úrokovej sadzby na 20 percent. Z medzinárodného platobného systému SWIFT boli odrezané niektoré ruské banky, nie však tie, cez ktoré sa platia dodávky ropy a plynu. Aký to bude mať vplyv na vzájomné transakcie voči západoeurópskym bankám nešpekulujeme. Na Slovensku v minulosti podnikajúca známa ruská banka Sberbank naďalej vlastní asi tretinu celkových bankových aktív v Rusku.Tieto zásahy na finančnom trhu spôsobili pokles ruských a európskych akciových indexov, menej poklesli americké akciové indexy. Kartové giganty Visa a Mastercard zastavujú funkčnosť svojich kariet vydaných ruskými bankami. Z rôznych dôvodov opúšťajú ruský ťažobný sektor britská firma BP, ktorá spolupracovala s Rosneffom, tiež britsko-holandská firma Shell ktorá počíta s ukončením spolupráce s Gazpronom projektu Nord Stream 2 a takto by sme mohli pokračovať. V ruskom obchode nebude možné už kúpiť nábytok od švédskej firmy Ikea, športové oblečenie Nike a Adidas a tiež automobily, akými sú BMW, Audi, Jaguár a Volkswagen.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.