Globálnu ekonomiku zasiahla inflačná smršť, na ktorú centrálne banky reagujú po svojom a tak si väčšina z nás kladie otázku, aký je teda rozdiel medzi českou, slovenskou, americkou a ruskou infláciou? Podľa guvernéra ČNB je ich inflácia dôsledok rozšafnej fiškálnej politiky českej vlády, ale možno aj dobeh ich menovej politiky pred pandémiou. A keďže menová politika je nezávislá, nebude sa ČNB ohliadať po okolí a svoju základnú úrokovú sadzbu zvyšuje na terajších 5 percent, pri viac ako 11 percentnej inflácii. Dôsledok? Inflácia neklesá, hypotéky sú drahšie, o niečo sa zvýšili aj úroky na vklady. Navyše sa zhoršilo české podnikateľské prostredie, lebo je drahšie financované, ako ich konkurencia. Slovenská inflácia už dosahuje rovnaké parametre, o zvyšovaní úrokov sa zatiaľ vedú zo strany ECB skôr neplodné diskusie z viacerých dôvodov. Príčinou vraj nie sú masy peňazí, ale všetko čo spôsobila pandémia a vojenský konflikt a navyše sú južné členské štáty eurozóny tak zadlžené, že každé zvýšenie úrokov by ich mohlo dostať do dlhovej pasce s netušenými negatívnymi dôsledkami všetkých účastníkov trhu a tak sa vyčkáva. Na druhej strane však treba povedať, že nie všetky štáty eurozóny majú vysokú infláciu, niektoré ani nepotrebujú základnú úrokovú sadzbu meniť. Je to dôsledok aj nesúladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikami jednotlivých vlád v eurozóne.
Infláciu pribrzdia akcionárske straty
V USA už 40 rokov nepoznali tak vysokú infláciu a preto sa FED rozhodol k sprísneniu menovej politiky, pod čím sa rozumie nielen opakovaný rast úrokovej sadzby, ale aj výrazného znižovania kvantitatívneho uvoľňovania, čoho dôsledkom bude prepad akciových indexov ako aj cien nehnuteľností. Medzi finančníkmi sa dokonca diskutuje, že inflácia sa už nedá pribrzdiť zvyšovaním úrokových sadzieb, ale stratami akciových investorov, čo ich poriadne vyplašilo. Ruská inflácia sa po opakovaných západných sankciách tiež zvýšila z úrovne 9 na takmer 17 percent, čo ruských ekonómov nejako zvlášť nevyplašilo, keďže v tomto roku počítajú s poklesom HDP okolo 20 percent. Keď ale Ruská centrálna banka svoje úroky znížila a tiež prijala opatrenia aj na kontrolu kapitálu, tak tempo rastu ruských cien sa spomaľuje. Či na infláciu má tiež vplyv kladná obchodná bilancia, alebo schopnosť platiť záväzky, aj keď nie v dolároch a v eurách ale v rubľoch, čo poniektorí vraj chápu ako ruský bankrot, nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.