Západní vojenskí experti na Twitteri zrekonštruovali ukrajinský útok na krížnik Moskva. Ako sami píšu, ak je ich rekonštrukcia správna, vojde do histórie ako jedna z najodvážnejších úspešných operácií v dejinách námorníctva. Mohol by som dodať, že ide o fascinujúcu operáciu, pri ktorej inteligencia, kalkulácia a pozornosť venovaná detailom dokážu poraziť hrubú silu, nech je akokoľvek silná.
Raketový krížnik Moskva je krycou loďou pre pozemné a/alebo pobrežné zoskupenia. Má protilodné riadené strely s doletom až 1 000 km, ktoré môžu zasiahnuť hladinové lode aj nebezpečné pozemné ciele. Má systémy protiponorkového boja (samozrejme, pre Čierne more irelevantné). A čo je najdôležitejšie, má veľmi výkonný systém protivzdušnej obrany, ktorý dokáže zasiahnuť vzdušné a raketové ciele v okruhu až 150 km.
Preto bolo na zničenie krížnika potrebné nájsť spôsob, ako prekonať jeho systém protivzdušnej obrany, ktorým kryje nielen iné lode a/alebo pozemné zoskupenia, ale aj seba samého.
Systém protivzdušnej obrany krížnika Moskva je trojstupňový. Najdlhší je S-300 „Fort“. Dokáže zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 150 km a vo výške až 27 km. Druhým stupňom obrany sú obdoby raketového systému zem-vzduch Osa so strelami SA-8, ktoré môžu zasiahnuť ciele na vzdialenosť do 10 kilometrov a vo výške do 5 kilometrov. Tretím stupňom obrany sú automatické šesťhlavňové 30 mm kanóny, ktoré z krátkej vzdialenosti zostreľujú vzdušné ciele a rakety, ktoré prenikli cez prvé dva stupne.
Ak však chcete zostreliť cieľ, musíte ho najprv spozorovať a potom ho sprevádzať tým, že naň namierite rakety. Na tento účel bol raketový krížnik Moskva vybavený dvoma radarovými systémami: „Volna a Voschod. A práve tu ukrajinskí tvorcovia operácie našli slabé miesta, ktorých využitie umožnilo raketám úspešne prekonať systém protivzdušnej obrany krížnika a potopiť ho.
Hlavným systémom mŕtveho krížnika je radarový detekčný systém Volna s dlhým dosahom. Je zodpovedný za zameriavanie rakiet S-300. Má dobré rozlíšenie a vidí ďaleko, ale má jednu nevýhodu: jeho pozorovací uhol je 180°. To znamená, že aby nezaznamenal prilietajúce rakety, musí sa pozorne „pozerať“ opačným smerom. Preto dron Bayraktar letel „na druhej strane“. Letel v takej výške a v takej vzdialenosti od krížnika, že ho nemohli zostreliť systémy protivzdušnej obrany druhej a tretej úrovne Moskvy a mohli ho „dosiahnuť“ len rakety S-300. A keďže tieto strely sú pod kontrolou radaru Volna, zaručene ich obsadil Bayraktar a nepozeral sa inými smermi. Na operácii sa pravdepodobne podieľali dva Bayraktary, takže ak by bol jeden z nich zostrelený, druhý by mohol pokračovať v odpútavaní pozornosti radaru Volna.
Radarový systém Voschod má 360° záber, ale je starší a má nižšie rozlíšenie ako Volna. Preto sa útok uskutočnil v búrlivom počasí (búrka dosiahla 7 ballov a vlny boli vysoké viac ako 2 metre). Kvôli takýmto vlnám Voschod nedokázal „rozoznať“ strely, ktoré splývali s vrcholmi vĺn.
Búrlivé počasie tiež zakrývalo postup protilodného komplexu do pozície. Ak by Rusi postup komplexu zaznamenali, posádka Moskvy by bola v pohotovosti a operácia by mohla byť zmarená. Hoci na druhej strane, Byraktary sa v búrkových podmienkach určite ťažšie ovládali.
Víchrica v tú noc bola naozaj 7 ballov, ale na druhý deň, počas pokusu o vlečenie „Moskvy“, sa zmiernila o 1,5 bodu.
Podľa portálu Censor.net nebol útok na Moskvu prvým bojovým použitím protilodného raketového systému Neptun. Pred týmto útokom Neptun ostreľoval fregatu Admiral Essen neďaleko Odesy. V poslednej chvíli sa fregate podarilo strelu spozorovať a poškodiť ju delostreleckou paľbou, takže explodovala kúsok od lode a nepoškodila ju tak, ako si Ukrajinci želali. Z tohto útoku boli zrejme vyvodené potrebné závery a operácia na zničenie Moskvy bola premyslená tak, aby Moskva nemala šancu.
Útok bol zrejme naplánovaný a riadený z Pentagonu. Večer pred útokom koordináty a celkový prehľad v okolí krížnika zabezpečovalo americké špionážne lietadlo P-8 Poseidon z rumunského vzdušného priestoru.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Autor: Miro Del
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.