Vysoká inflácia ako dôsledok zdražovania bývania, plynu, elektriny, vody, ako aj vybraných potravinárskych produktov prekročila dvojmiestne číslo, čo sme nepoznali niekoľko desaťročí, čo zaskočilo centrálne banky všade na svete. Keďže ich menové nástroje sú zodpovedné za cenovú stabilitu, tak sa právom očakáva, že ich včas na zníženie inflácie uplatnia. V podstate ide o sprísnenie menovej politiky, v rámci ktorej centrálna banka najprv zníži tlačenie obrovského objemu peňazí a potom zvýši svoju úrokovú sadzbu. Podľa doterajších skúsenosti môžu tieto opatrenia spôsobiť hospodársku recesiu, s čím je spojený pokles životnej úrovne väčšiny domácností, čo však ešte nemusí znamenať pokles inflácie. Pod jej doterajší rast sa ale podpísali nielen uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktorá sa pričinila o rast zadlženosti väčšiny účastníkov trhu, ale aj uponáhľaný projekt Green Deal Európskej komisii. Ten už skôr počítal s ukončením využívania fosílnych palív bez zodpovedajúcej náhrady z obnoviteľných zdrojov, samozrejme aj koronavírusová pandémia s opakovanými lockdownmi, na ktoré nevedela zareagovať globalizovaná organizácia práce a napokon sankcie vyplývajúce s rusko-ukrajinského konfliktu.
Embargová vlna ekonomike nesvedčí
Centrálne banky v jednom fiškálnom hospodárskom priestore však nemajú problém s uplatnením sprísnenej menovej politiky, čo americká ale aj česká národná banka uskutočnili, zatiaľ bez väčšieho úspechu na pokles inflácie. ECB sa zatiaľ sprísniť menovú politiku neodvážila z toho najpodstatnejšie dôvodu, ktorým je nielen rozdielna miera inflácie v jej členských krajinách eurozóny, ale aj z dôvodu ich rozdielnej zadlženosti. Má totiž obavu, že rast úrokov by mohlo spôsobiť neschopnosť najviac zadlžených južných štátov eurozóny splácať ich obrovské dlžoby, s následným dopadom aj na rozpad eurozóny, čo si dnes nikto nevie predstaviť. A tak podľa všetkého neostáva nič iné, aby okrem sprísňovania menovej politiky centrálnych bánk, sme sa za účelom znižovania inflácie zamerali na dovozy lacných energetických surovín z viacerých zdrojov tak, aby bola zabezpečená ich diverzifikácia bez embarga. Zastavenie prepravy energetických surovín na náš kontinent by podľa svetových ratingových agentúr znamenalo pokles hospodárskeho rastu na starom kontinent o viac ako 5 percent, ktorého dôsledky pocítia všetci účastníci trhu, najviac domácnosti, ktorým vláda nedávno schválila protiinflačný sociálny balíček pomoci.
Inflačná zodpovednosť na bedrá vlády
Príčiny inflácie poznáme, ale jej dôsledky na životnú úroveň domácností a vyššie náklady firiem však vrcholoví európski politici a centrálni bankári namiesto ich riešenia preniesli na národné vlády. Z politickej zodpovednosti voči svojím voličom ako aj opozícii, prichádzajú s rôznymi opatreniami ako kompenzovať vyššie výdavky z dôvodu inflácie. Tieto v prípade slovenskej vlády sa týkajú predovšetkým rodičov s deťmi, náhradných rodičov, ako aj vybraných seniorov vrátane daňového bonusu podľa veku detí. Keďže ide o peniaze nás všetkých, vždy je namieste otázka, z akých zdrojov sa zaplatí ročné viac ako jedna miliarda eur ? Samozrejme okrem doterajších vyšších príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré tvoria daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, keďže tieto sú súčasťou spomínaných vyšších cien tovarov a služieb. Tiež sú tam vyššie dane zo ziskov od firiem, ktoré na terajšej geopolitickej situácii „zarobili“. Ministerstvo financií navrhuje „zobrať“ peniaze od samospráv, od 100 najbohatších firiem, z hazardu a výrobcov liehu, s čím teda poslanci parlamentu súhlasili. Protiinflačný sociálny balíček nebude tak financovaný z vyšších daňových sadzieb z príjmov fyzických a právnických osôb, ale ani ostatných nepriamych daní. V tejto súvislosti nás napadlo, kedy do štátneho rozpočtu pribudne schválená minimálna daň 15 percent od nadnárodných spoločností, ktoré doteraz platili daň tam kde bola sadzba najnižšia, čo sa od roku 2023 už malo zmeniť?
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.