Advokátska kancelária JUDr. Jána Foltána dňa 22.06.2022 reaguje na Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 8. júna 2022, sp. zn. Vll/2 Gv 53/22/1000-26 podaním sťažnosti proti uzneseniu , ktoré nám bolo poskytnuté a prinášame Vám ho v plnom znení:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. JÁN FOLTÁN
zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, číslo osvedčenia: 0558
Sídlo AK: SNP 708, 924 01 Galanta (031/701 07 99; 0905 269 614 *[email protected]
Galanta, 22.06.2022
Úrad špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky
Štúrova 2
6812 85 Br
atislava
Sťažnosť proti uzneseniu Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 8. júna 2022, sp. zn. Vll/2 Gv 53/22/1000-26.
Sťažnosť v plnom rozsahu zdôvodnil obvinený JUDr. Štefan Harabin.
Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 8. júna 2022, sp. zn. Vll/2 Gv 53/22/1000-26, mi bolo doručené 20. júna 2022.
Honz aj týmto uznesením drzo v mene Slovenskej republiky pokračuje v páchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
V danej trestnej veci je potrebné vyšetriť duševný stav Honza dvomi znalcami psychiatrami. Z argumentácie vyjadrenej v nasledujúcom texte vyplynie opodstatnenosť a dôvodnosť tejto nevyhnutnej potreby.
JUDr. Tomáš Honz uznesením z 8. júna 2022, sp. zn. Vll/2 Gv 53/22/1000-26, rozhodol v trestnej veci Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania Bratislava, sp. zn. ČVS: PPZ-107/NKA-BA1-2022, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov konania.
Podstata odôvodnenia spočíva v tom, že Honz necíti nepriateľský vzťah voči mojej osobe, lebo sa nehral s mobilom počas hlavného pojednávania v trestnej veci Rostasa, sp. zn. 2T/31/2019 ŠTS (na ktorú okolnosť som upozornil v prítomnosti veľkého množstva ľudí, úradných i osôb prítomných ako verejnosť), pretože nedošlo k prerušeniu pojednávania, keďže predseda senátu nevydal uznesenie o prerušení pojednávania.
To, že vo veci konajúci samosudca nevydal uznesenie o prerušení pojednávania, ešte neznamená, že nedošlo k jeho faktickému a reálnemu prerušeniu, o čom svedčí nesporne kamerový záznam (prítomných médií) resp. zvukový záznam z tohto pojednávania (vyhotovený súdom) a môže to potvrdiť, okrem Rostasa a jeho obhajcu, celý rad svedkov tam prítomných. Pojednávanie bolo zjavne prerušené na krátku chvíľu, počas ktorej predseda senátu dával tvárou mimický pokyn Honzovi, aby s tým prestal a keď Honz rýchlo odložil/skryl mobil, následne sa pokračovalo v pojednávaní. Nastala mimoriadne trápna situácia. Honz očervenel, ozelenel, prítomní ľudia sa začali rehohať. Totálna odborno-profesionálna deformácia „elitného prokurátora“ a hanba pred verejnosťou. Pojednávanie nebolo prerušené de iure, ale de facto nesporne áno. Do konca pojednávania Honz už nepovedal ani jednu súvislú vetu v pozícii štátneho žalobcu.
Už na podklade tejto udalosti Honz nadobudol voči mojej osobe nielen nepriateľský vzťah, ale stal som sa usvedčujúcim autorom deklasácie a zneváženia jeho prokurátorskej pozície, konajúcej v mene Slovenskej republiky.
Iniciatíva Honza smerujúca k popretiu konkrétneho negatívneho rezultátu vyvolaného jeho primitívnym správaním vo verejnosti, je len ďalším očividným prejavom jeho zjavnej zaujatosti voči moje osobe.
I keby nadriadený orgán Honza uveril jeho klamstvám o nezaujatosti, v danej spojitosti platí teória zdania, podľa ktorej Honz sa nejaví nezaujatým v danej kauze, nie že v očiach právnickej obci, ale ani u laickej verejnosti.
Zaujatosť Honza preukazujú aj jeho aktívne a nezákonné procesné kroky minimálne v otázke právnej kvalifikácie a iniciovania nezákonnej domovej prehliadky, na ktorú dal procesný návrh ŠTS a krytie trestnej činnosti Kochlica.
Honz v úradnom zázname z 15. 04. 2022, sp. zn. VII Gv53/22/1000-4, uviedol: „V trestnej veci pre trestný čin – prečin schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. z 27. 02. 2022 vydaným vyšetrovateľom MV SR, NAKA, odbor Bratislava,ČVS:PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení, ktorá trestná vec bola odstúpená z dôvodu vecnej príslušnosti okresným prokurátorom OP Bratislava II 08. 04. 2022, sp. zn. 3Pv 79/22/1103-14, s tým že skutok sa bude v ďalšom konaní právne posudzovať ako spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Urobil tak bez akejkoľvek zmeny či špecifikácie skutkových okolností, pričom zo skutku v uznesení o začatí trestného stíhania z 27. 2. 2022 ani len náznakom nevyplýva, že by mohol byť posudzovaný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Urobil tak bez akejkoľvek zmeny či špecifikácie skutkových okolností, pričom zo skutku v uznesení o začatí trestného stíhania z 27. 2. 2022 ani len náznakom nevyplýva, že by mohol byť posudzovaný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
V tomto konkrétnom postupe prokurátora jednoznačne ide o subjektívny postoj, názor k právnej kvalifikácii dovtedy posudzovaného skutku iba ako prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. V čase vydania úradného záznamu som bol pritom jedinou osobou podozrivou zo spáchania skutku, ktorý podľa vyšetrovateľa napĺňal iba znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák.. Úradný záznam bol vyšetrovateľovi PPZ, NKA doručený 27. 04. 2022. Procesne rozhodovať o sťažnosti je preto oprávnený a zároveň povinný najbližšie Honzovi nadriadený prokurátor podľa § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por. Ak o sťažnosti nebude rozhodnuté postupom podľa § 190 ods. 1 Tr. por., je prokurátor ÚŠP povinný predložiť kompletný spis na rozhodnutie najbližšiemu nadriadenému, ktorým, pre notoricky známe nepriateľstvo voči mojej osobe nemôže, byť Lipšic.
V uznesení vyšetrovateľa PPZ, NKA, z 27. 02. 2022, sp. zn. PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, o začatí trestného stíhania vo veci, skutok je kvalifikovaný ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. V tomto štádiu vyšetrovania skutok neobsahoval následok spôsobený konaním dovtedy neznámeho páchateľa. Po odstúpení trestnej veci okresným prokurátorom OP BA II na ÚŠP, Honz 15. 04. 2022 vydal „pokyn“, že skutok sa bude ďalej posudzovať aj ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Následne, ale až 16. 05. 2022, vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe pre prečiny schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Až v tomto uznesení vyšetrovateľ doplnil skutok o formuláciu: „ ….ktorého sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorý začal 24.02.2022 a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.“
Takto formulované skutky v jednotlivých štádiách trestného konania spôsobujú nezákonnosť postupu vyšetrovateľa pri vydávaní rozhodnutí, pretože totožnosť skutku musí byť zachovaná aj totožnosťou následku. Následok musí byť vždy totožný, konkrétny. Na začiatku vyšetrovania nebol vyjadrený v skutku následok. Následkom sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu/ov, ktoré sú objektom trestného činu. V prípade oboch prečinov ide o rôzne a odlišné následky. Porovnaním skutkov v jednotlivých uzneseniach, absentuje nielenže totožnosť vyjadreného následku, ale aj to, že pre skutok posúdený prokurátorom ÚŠP ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nebolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a do uznesenia o vznesení obvinenia bol doplnený následok vyjadrený slovami „hanobil ukrajinský národ“.“ Bez akejkoľvek skutkovej špecifikácie, bez uvedenia čím konkrétnym (akým konaním či vyjadrením) som mal ukrajinský národ hanobiť. Do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľ svojvoľne premietol (doplnil oproti uzneseniu o začatí stíhania vo veci) len právnu vetu z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. – „hanobil ukrajinský národ“, ale zjavne bez relevantného skutkového základu/opisu. Doteraz nie je známe konanie resp. vyjadrenie, ktoré mi je skutkovo kladené za vinu a voči ktorému by som sa mohol relevantne brániť v súvislosti s prečinom podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Primitívne absentuje opis skutkových okolností, ktorými som sa citovaného prečinu mal dopustiť. Skutková veta pritom nesmie obsahovať pojmy právne. V nej musia byť sprítomnené iba skutkové tvrdenia, ktorými som mal ako obvinený naplniť konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu a tie sa následne premietnu v „právnej reči“ do právnej vety a príslušnej právnej kvalifikácie. V danom prípade v uzneseniach o začatí trestného stíhania vo veci a vznesení obvinenia konštatované, nie je naplnené resp. to chýba. Okrem iného i to spôsobuje nepochybne nezákonnosť uznesení o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia, ako aj postupu vyšetrovateľa Kochlica a prokurátora Honza, ktorý mu dával na taký postup pokyny.
Honz i napriek konštatovanému podal (už pred 10. 05. 2022) návrh na vykonanie domovej prehliadky (uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe pre prečiny schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ešte nebolo na svete, neexistovalo) pričom úmyselne nepreskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Pri dôslednom jeho preskúmaní by totiž nemohol nezistiť nesporné nezákonnosti v postupe vyšetrovateľa a musel by prijať záver, že skutok nenapĺňa formálne ani materiálne znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. (o tom bude detailná právna analýza v nasledujúcej časti). Rovnako sudca pre prípravné konanie ŠTS po podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky prekvapujúco nepreskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci a vydal nezákonný príkaz na domovú prehliadku 10.05.2022, sp. zn. č. p.: 16Ntt-33/2022-602-V-ŠTS-PK, v čase kedy sa viedlo iba trestné stíhanie vo veci prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. Bez najmenších pochybnosti preto Honz, prokurátor ÚŠP a Pikna, sudca pre prípravné konanie ŠTS, neboli vecne príslušní.
Obe uznesenia, o začatí trestného stíhania vo veci aj o vznesení obvinenia, sú vydané nesporne nezákonne a sú preto i právne nulitné. Aby vykazovali znaky zákonnosti museli by byť právne perfektné, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje.
Právo nemôže byt založené na nepráve, lebo aj tu platí zásada plodov z otráveného stromu.
Nad rámec konštatovaného prikladám i právnu argumentáciu dokladajúcu, že keby do vznesenia obvinenia bol proces realizovaný zákonným spôsobom, prečiny schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a hanobenie národa rasy a presvedčenia v zmysle § 423 ods. 1 Tr. zák. som nespáchal, lebo neboli splnené zákonné znaky týchto prečinov.
odľa Charty Organizácie spojených národov
čl. 39 Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin a odporučí, alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť podľa článkov 41 a 42, aby bol zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť.
čl. 51 Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Opatrenia urobené členmi organizácie pri vykonávaní tohto práva sebaobrany sa oznámia ihneď Bezpečnostnej rade a nijako sa nedotýkajú touto Chartou určenej právomoci a zodpovednosti Bezpečnostnej rady podnikať v každom okamihu také akcie, aké považuje za potrebné na udržanie a obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
čl. 103 Ak by došlo k stretu záväzkov Organizácie Spojených národov podľa tejto Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.
Kochlic ma obvinil nesporne účelovo, za názor z ideologických dôvodov. Použitie medzinárodného práva v odôvodnení obviňujúceho uznesenia vyšetrovateľom je neodborné a očividne politicky motivované. Ustanovenia Rímskeho štatútu medzinárodného trestného tribunálu (ďalej „RŠMTS“) sa môžu aplikovať výlučne iba a len po predchádzajúcom rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN o tom, či ide o niektorý zo skutkov uvedených v čl. 39 Charty OSN.
Vyšetrovateľ sa síce odvoláva na Chartu OSN, ale úmyselne všetky jej ustanovenia nevykladá vo vzájomnej systematickej súvislosti. Ním použitý čl. 51 je súčasťou Charty OSN v kapitole až pod názvom „Kapitola VII, Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov“. Táto kapitola sa nie náhodou začína čl. 39, ktorý stanovuje, že jedine Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin a …… .
Bezpečnostná rada OSN v danom prípade doteraz neoznačila špeciálnu vojenskú operáciu Ruskej federácie (ďalej „RF“) na Ukrajine za ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo za útočný čin. Následné použitie čl. 51 Charty OSN, ako odôvodnenie obvinenia vyšetrovateľom z prečinu schvaľovania trestného činu spáchaného Putinom, je preto primitívnou Kochlicovou svojvoľnou nezákonnosťou, lebo to nie je možné ani v zmysle medzinárodného práva, ale a ani podľa práva Slovenskej republiky. RF pritom oficiálne informovala Bezpečnostnú radu OSN o začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
V zmysle článku 103 Charty OSN majú jej ustanovenia záväznú a definitívnu prednosť pred akýmikoľvek inými ustanoveniami iných zmlúv, ktoré vznikli v čase po prijatí Charty OSN.
Odvolávanie sa vyšetrovateľa na RŠMTS a jeho dodatok, nemá právnu relevanciu a prednosť pred čl. 39 a 103 Charty OSN, práve z tohto dôvodu. Ustanovenia „RŠMTS bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o tom, či ide o nejaký „akt agresie“, sú právne nepoužiteľné.
Už z týchto hore vyjadrených dôvodov je nesporné, že schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. som sa nemohol dopustiť.
Iba nad rámec uvádzam, že kvalifikácia prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. v danej veci neprichádza do úvahy, lebo objektívna stránka tohto prečinu musí zahŕňať konanie spočívajúce v schvaľovaní tzn. ospravedlňovaní – odôvodňovaní, vysvetľovaní nejakého konania alebo nekonania s cieľom dosiahnuť a vzbudiť u iných osôb presvedčenie, že dané konanie alebo nekonanie je správne, zákonné, resp. bolo nevyhnutné, potrebné, náležité. I keď vyšetrovateľ skonštatoval, že v tomto prípade som mal schvaľovať trestný čin tým, že som 25.02.2022 v čase o 15.20 hod. zverejnil a sprístupnil prostredníctvom počítačovej siete status na sociálnu sieť (viď skutok tak, ako je opísaný v uznesení o vznesení obvinenia), toto moje konanie nenapĺňa po objektívnej stránke jeden zo zákonných znakov tohto trestného činu, nakoľko v posudzovanej veci ide o môj názor prejavený verejne. Výrokom som absolútne neporušil princípy zakotvené v slobode prejavu. Ide o moje politicko – historické názory verejne prezentované s prvkami poukazovania na úmyselne zamlčiavanú realitu.
V tomto smere pripomínam, že v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zakotvená sloboda slova, resp. sloboda prejavu, ktorá má nezastupiteľný význam pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti v nasledovnom znení: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“Dohovor v článku 10 ods. 2 určuje, za akých podmienok môže byť výkon slobôd obmedzený alebo sankcionovaný, pričom takéto obmedzenie sa môže vykonať iba na základe zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, a v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzaniam nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôležitých informácií alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci. Základné princípy posudzovania toho, či je zásah do slobody prejavu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru sú vyjadrené v rozhodnutí ESĽP vo veci Perincek v. Švajčiarsko z roku 2015, v ktorom súd uviedol: „Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a jednou zo základných podmienok pre jej pokrok a pre sebarealizáciu každého jednotlivca. Nevzťahuje sa iba na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo považované za neškodné alebo je k nim zaujímaný ľahostajný, postoj, ale aj také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo určitú časť obyvateľstva. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a znášanlivosti, bez ktorých nemôže demokratická spoločnosť existovať“. Z tohto citátu vyplýva, že aj expresívny prejav môže byť za istých podmienok chránený. V článku 17 Dohovoru je totiž z pohľadu slobody prejavu dôležité ustanovenie s názvom „Zákaz zneužitia práv“, kedy „Nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než tento Dohovor ustanovuje.“ Na základe tohto článku ESĽP môže pri posudzovaní sporných nenávistných prejavov tento buď vylúčiť spod ochrany dohovoru konštatujúc, že ide o zneužitie slobody prejavu v zmysle menovaného článku 17, alebo posúdiť, či bolo obmedzenie slobody prejavu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 2 Dohovoru. Z rozhodnutia ESĽP zo 29.05.2007 vo veci Kern v. Spolková republika Nemecko, kedy namietaný zásah odvolacieho súdu v Šlezvicku- Holštajnsku do slobody prejavu štátneho zamestnanca, ktorý vydal tlačovú správu, kde schvaľoval útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku s textom: „Ako dlho môže človek pokračovať v terorizme proti ľuďom na celom svete, vyvolávať terorizmus, sponzorovať občianske vojny, uplatňovať sankcie voči ľuďom atď. tak ako to Amerika robila po desaťročia za tým účelom, aby ich dostala na kolená v záujme sionistickej oligarchie, aby sa situácia skončila skutkom oslobodenia namiereným proti USA, ktorý už dlho meškal“, nebol neprimeraný, ani založený na nadmernom obmedzení slobody prejavu zamestnanca, vo verejnej správe, nakoľko štátna služba je garantom ústavy a demokracie.
Pri prečine schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. neboli naplnené zákonné znaky tiež preto, že jeho subjektívna stránka zahŕňa konanie spočívajúce v tom, že páchateľ vie, že schvaľovaním môže ovplyvniť mienku a názory iných ľudí. Ako som už konštatoval jedná sa o výsostne môj názor, ktorý som nikomu nevnucoval a nikoho nepresviedčal a ani neovplyvňoval. Mojim úmyslom bolo povedať pravdu (a je absurdné, že za to mám byť trestne stíhaný) a nie ovplyvňovať mienku iných ľudí. Aj v tejto spojitosti v posudzovanej kauze absentuje nielen objektívna ale i subjektívna stránka tohto trestného činu. Skutok nenapĺňa znaky tohto trestného činu. Výrokmi som nijakým spôsobom neporušil a ani neohrozil záujem spoločnosti, nepodporoval som názory alebo ideológie, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd.
Vyšetrovateľ ma obvinil i z prečinu podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. bez skutkového základu. Pritom ani jeden formálny znak tohto prečinu v ním opísaných skutkových okolnostiach nijako nezodpovedá označeniu „nacisti“. Použitá právna kvalifikácia v napadnutom uznesení je preto právne irelevantná. Ak vyšetrovateľ uvádza, že mnou použitý výraz „nacisti“ vo vzťahu k nezákonným predstaviteľom vlády v Kyjeve, ktorí verejne podporujú nacizmus a fašizmus, jeho historických predstaviteľov a symboly, napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 423 Tr. zák., potom evidentne vymýšľa a podľa svojho záujmu (či pokynu od niekoho ma za niečo stíhať za každú cenu) účelovo dotvára moje myšlienky, ktoré som nikdy nevyslovil a zároveň nepozná všetky rozhodujúce fakty z diania na území súčasnej Ukrajiny.
„Národ“ nerovná sa „nacizmus“, to sú rozdielne pojmy. „Rasa“ nerovná sa „nacizmus“, to sú dva rozdielne pojmy. A nakoniec „presvedčenie“ nerovná sa „nacizmus“.
Národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a podobne, a ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory brániť či rozvíjať.
Ľudská rasa je bio-kultúrna klasifikačná jednotka, ktorá prepája biologické znaky (napr. sfarbenie kožného pigmentu) so sociálno-kultúrnymi znakmi (napr. farba pleti ako sociálny konštrukt). Neexistuje jednotná, všeobecne prijímaná odborná definícia rasy ani všeobecne prijímané kritériá, na podklade ktorých by bolo možné ľudské populácie zaradiť do rás. Rasy sa preto chápu ako „nejasné množiny“ a preto si každý odborník vyberá, prikláňa sa alebo preferuje nejakú konkrétnu definíciu. Možno povedať, že rasa je zoskupenie ľudí založené na zdieľaných fyzických alebo sociálnych kvalitách do kategórií, ktoré sú spoločnosťou všeobecne považované za odlišné. Základné rasy, tzv. veľké rasy sú europoidná (synonymá: kaukazská rasa, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa), mongoloidná rasa (synonymá: žltohnedá rasa, mongoloidi) a negroidná rasa (synonymá: čierna rasa, ekvatoriálna rasa).
Presvedčenie je názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú. Nacizmus a fašizmus je však medzinárodne uznaná, Norimberským súdom odsúdená ideológia, obsahujúca aj rasizmus aj genocídu a vyvražďovanie iných národov. O takéto kruté vyvražďovanie išlo a ide aj v prípade vraždenia a bombardovania civilných obyvateľov ruskej národnosti (v mnohých prípadoch občanov Ukrajiny) žijúcich v Luhanskej a Doneckej republike a v mnohých iných oblastiach Ukrajiny zo strany režimu v Kyjeve.
Nacizmus vznikol spojením koncepcie fašistického štátu (zahrňujúci vodcovský princíp) a rasistických teórií o nadradenosti árijskej rasy a o pokroku cez konflikt medzi vyššou a nižšou rasou, riešený podrobením či likvidáciou nižšej rasy. Nacistická ideológia ďalej čerpá zo socializmu (privlastňuje si prvky kolektivizmu či sociálnej demagógie vyhovujúcej nižším vrstvám), antiboľševizmu (vyhovujúci vyšším vrstvám), nacionalizmu (umožňujúci získať podporu konzervatívnych síl) a antisemitizmu. Filozofická podstata nacizmu obsahuje prvky výrazného iracionalizmu, okultizmu a ezoterizmu.
Nacizmus alebo národný socializmus alebo hitlerizmus (nem. Nationalsozialismus, Nazismus; slovo nacizmus vzniklo skrátením výrazu národný socializmus) je totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933 – 1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vedenej Adolfom Hitlerom. Nacistická ideológia kombinuje koncepciu fašizmu a rasizmu, vychádza tiež z krajného nacionalizmu a niektorých prvkov socializmu. Nacizmus je považovaný za krajne pravicovú formu politiky, ale niektorí neoliberálni autori (napr. F. A. Hayek) ho zaraďujú k ľavici, ako radikálne vyústenie socializmu.
Práve citovaný článok 51 Charty OSN dal právo Luhanskej a Doneckej republike požiadať o pomoc kohokoľvek, aj Ruskú federáciu obzvlášť z dôvodu, že v oboch republikách žijú vo veľkom množstve občania RF, ktorí sú legitímnymi držiteľmi pasov RF. RF následne schválila vo svojich príslušných orgánoch moci, vrátane Ruskej štátnej dumy parlamentu) použitie ruských vojsk mimo územia RF. Navyše špeciálna vojenská operácia RF bola definovaná ako oslobodenie od fašistickej propagandy, demilitarizovanie Ukrajiny a tým zastavenie vojenskej hrozby uvedeným republikám a samotnej RF zo strany Ukrajiny. To je v plnom súlade s obsahom článku 51 Charty OSN.
V tejto súvislosti preto zdôrazňujem nespornú časovú postupnosť ukrajinských udalostí, ktoré som mal na mysli, keď som písal facebookový príspevok.
V roku 2014 došlo na Ukrajine, za podpory USA a iných západných štátov k proti ústavnému násilnému štátnemu prevratu (podporil ho osobne i Lipšic účasťou na kyjevskom majdane), ktorému sa vtedajšie oblasti Luhanska, Donecka, mesta Sevastopoľ a samostatnej republiky Krym odmietli podriadiť. Nový vojenský režim v Kyjeve začal preto trestný pochod proti uvedeným oblastiam a republike Krym s cieľom zastrašiť a prinútiť ich obyvateľov k poslušnosti a uznaniu nezákonného prevratu a vlády. Následné kroky prijatia po všeľudovom referende republiky Krym a mesta Sevastopoľ do RF prebehli v plnom súlade s ustanoveniami vtedy platnej Ústavy Ukrajiny a v súlade s medzinárodným právom národov na sebaurčenie. (V inom prípade toto právo potvrdil aj medzinárodný súd v Haagu – v prípade Kosova). Nová vláda v Kyjeve, vrátane prezidentov Petra Porošenka a Vladimíra Zelenského podporovali svojimi verejnými prejavmi otvorenú nenávisť voči ruskej populácii Ukrajiny s priamymi výzvami na ich fyzickú likvidáciu s pomocou neofašistických novo vytvorených a západom financovaných trestných vojenských oddielov (napr. Ajdar, Azov, Pravý sektor). Luhanská a Donecká oblasť sa obe rozhodli v apríli roku 2014 vyhlásiť samostatnosť od Ukrajiny. Po ôsmich rokoch neustáleho bombardovania, najmä civilných cieľov uvedených oblastí zo strany režimu v Kyjeve sa RF rozhodla oficiálne uznať obe republiky ako samostatné štáty. Vzápätí oficiálne požiadali RF o ochranu a pomoc pred útokmi nacistických a fašistických oddielov proti ich vlastným občanom. Vzhľadom na to, že v priebehu spomínaných ôsmich rokov vojny Kyjeva proti vlastným občanom sa teror nacistických oddielov a pravidelnej armády Ukrajiny stupňoval, mnohí občania týchto oblastí v medzičase požiadali o ruské občianstvo alebo sa odsťahovali za prácou do Ruska. Z hľadiska medzinárodného práva má RF právo chrániť vlastných občanov pred vojenskou alebo inou hrozbou kdekoľvek na svete. Rovnako nové, RF oficiálne uznané štátne útvary, Luhanská a Donecká republika, využili právo v súlade s článkom 51 Charty OSN požiadať v prípade vojenských útokov Kyjevského nacistického režimu o ochranu iný štát, celkom prirodzene RF. Vedenie RF, po schválení použitia vlastných vojenských síl mimo územia RF v parlamente (Ruskej štátnej Dume) sa preto rozhodlo prikročiť k špeciálnej vojenskej operácii s cieľom ochrany obyvateľstva a súčasne k odstráneniu hrozby voči samotnej RF formou demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. RF v súlade s Chartou OSN oficiálne informovala Bezpečnostnú radu OSN o svojej špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny.
Zároveň iba pre úplnosť pripomínam, že Pan Ki Mun, bývalý generálny tajomník OSN, verejne informoval, že nová samostatná Ukrajina po oddelení sa od bývalého Sovietskeho zväzu od roku 1991 nemá stále vyznačené a uznané hranice vlastného územia. Formálne a právne je takýto akt nevyhnutný na stanovenie zodpovednosti štátu za vládu nad svojim územím a obyvateľstvom.
Trestanie za názor iba preto, že sa názor momentálne nehodí, resp. nevyhovuje súčasnej politickej reprezentácii, je absurdné a trestnoprávne nemožné (viď i vyššie už citované rozhodnutia ESĽP).
V danej veci som mal spáchať prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Jedným zo zákonných znakov prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je zo strany páchateľa verejné hanobenie niektorého národa.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za úmyselný prečin je bezpečné zistenie aj toho, či konanie obvineného nesie všetky znaky zavinenia v zmysle Trestného zákona.
Záver o prítomnosti zavinenia v zmysle Trestného zákona, a v akej forme (§ 15 Tr. zák.), je nepochybne záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyšetrovateľa vyplývajúcich z dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch prečinu.
Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky prečinu.
Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkazovému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých okolnosti, za ktorých mal byť prečin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.
Vyšetrovateľ v obviňujúcom uznesení v závere skutkovej vety výroku o vine, bez toho, aby sa to nachádzalo v príspevku na Facebooku, iba sám svojvoľne konštatoval, že „….a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.“
Na strane 20, ods. 3, tretia veta, odôvodnenia Kochlic hovorí: „ V prípade obv. JUDr. Štefana Harabina mám za to, že tento si musel byť vedomý toho, že svojimi vyjadreniami o Ukrajincoch ako o nacistoch, hrubo urazil ukrajinský národ“, hoci v mojom príspevku sa nenachádza použitie slovného spojenia, resp. vyjadrenia: „….o Ukrajincoch ako o nacistoch…..“
Následne, potom Kochlic cez vlastnú interpretáciu dotknutého príspevku dospel aj k záhadnému, ale žiadnym dôkazom nedokumentovanému skutkovému zisteniu, „nekonkrétneho hanobiaceho správania ukrajinského národa“ a tiež o naplnení „subjektívnej stránky prečinu hanobenia národa rasy a presvedčenia“.
Aby interpretácia zavinenia pôsobila aspoň formálne hodnoverne a zapadla do aplikovanej výkladovej konštrukcie, úmyselne a zjavne účelovo ušlo pozornosti vyšetrovateľa, že slovné spojenia: „Zastavenie nacistov….., ,……pacifikovať nacistov….., ,….dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn.“, ktoré som použil v príspevku na Facebooku, sa vždy a striktne viažu na ďalšiu časť textu, ktorá označuje tých ktorí sú nacisti na Ukrajine, t. j. tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“. A ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov.
Ak, by vyšetrovateľ „vošiel do mojej mysle“ pri koncipovaní príspevku na Facebook, určite by nezistil medzi mojimi myšlienkovými pochodmi, ktoré ma viedli k napísaniu príspevku, prítomnosť „vedomia toho, že svojimi vyjadreniami o Ukrajincoch ako o nacistoch, hrubo urážam ukrajinský národ“.
Skutkové závery vyšetrovateľa sú zjavne arbitrárne (svojvoľné), pretože zo získaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru o tom že som sa prečinu dopustil. Takýto skutkový záver je totiž v extrémnom nesúlade s doteraz vykonanými dôkazmi.
Zo zásady spravodlivého trestného konania vyplýva potreba vopred neprikladať osobitný význam konkrétnemu dôkazovému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.
Základnou požiadavkou spravodlivého procesu vyplývajúcou z prezumpcie neviny je, aby vina obvineného bola preukázaná, pokiaľ ide o každý znak prečinu (aj „znak verejne hanobí ukrajinský národ“) bez rozumných pochybností, či mimo rozumnú pochybnosť. Za rozumnú pochybnosť je potom považovaná taká pochybnosť, ktorá by spôsobila, že vyšetrovateľ po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov, by bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine páchateľa. Je to taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, že by zaváhala alebo zastavila sa pri vybavovaní dôležitejšej životnej udalosti. Samozrejme nemôže ísť len o imaginárnu pochybnosť, ani pochybnosť založenú iba na rozmare alebo určitej nálade, či na domnienke alebo dohade.
Naplnenie znaku skutkovej podstaty prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. „konkrétne slovo hanobiaceho správania ukrajinského národa“ v danej veci nie je preukázané ani jediným priamym či nepriamym dôkazom.
Zo zásady spravodlivého trestného konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku uznesenia o vine zo spáchania skutku naplňujúceho prečin zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov prečinu mimo rozumných pochybnosti. Ak v odôvodnení výroku uznesenia o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov prečinu absentuje preskúmateľnosť, potom je takéto rozhodnutie z hľadiska spravodlivého trestného konania neudržateľné. Zo zásady spravodlivého procesu fair trial vyplýva, aby uznesenie bolo a aj sa javilo ako spravodlivé, musí byť koherentné a presvedčivé.
Nie je možné jednoducho prijať predstavu, že by ktorýkoľvek OČTK, vrátane súdu mohol vedieť, čo si autor myslel, čo sledoval alebo, čo chcel dosiahnuť počas vyslovenia určitých výrokov, názorov resp. slovných spojení.
Napokon ani z obsahu samotného slovného spojenia „Zastavenie nacistov….., ,……pacifikovať nacistov….., ,….dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn.“, ktoré som použil v príspevku na Facebooku a ktoré sa vždy a striktne viažu na ďalšiu časť textu označujúcu tých, ktorí sú nacisti na Ukrajine, t. j. tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“ a ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov, logicky, objektívne, ale ani reálne nevyplýva spoľahlivý záver o tom, že by som verejne hanobil ukrajinský národ.
Naopak práve z vykonaných dôkazov bolo už teraz bez najmenších pochybnosti preukázané, že moja snaha a motivácia smerovala poukázať vždy iba a len na tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“. A ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov.
Nezávislosť rozhodovania vyšetrovateľa sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Súčasťou práva na riadny proces je povinnosť vyšetrovateľa presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi úvahami na strane druhej.
Argumentácia vyšetrovateľa obsiahnutá v odôvodnení nesmie byť nekoherentná, nekonzistentná. Musí dbať na celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a závery ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne spravodlivé a presvedčivé.
Z doterajších dôkazov sa nedá ani pri najväčšej snahe vyvodiť spoľahlivý záver o tom, „že by som verejne hanobil ukrajinský národ.“ Nie je prítomný, čo i len jediný priamy a ani nepriamy dôkaz smerujúci k preukázaniu motívu a zavinenia ako základných postulátov subjektívnej stránky prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovateľ vychádzal iba z vlastného výkladu obsahu príspevku na Facebooku, ktorý navyše sám slovne dopĺňal tým, čo som na adresu ukrajinského národa nikdy nepovedal. Za tejto dôkaznej situácie oprel svoje závery o naplnení formálneho znaku prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia „verejne hanobil ukrajinský národ“ a subjektívnej stránky prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia iba na predpoklade, domnienke, resp. na interpretačnej špekulácii svojvoľne skutkovo doplnenej.
Akceptácia o naplnení znaku prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia „verejne hanobil ukrajinský národ“ a subjektívnej stránky prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia na základe predpokladu, domnienky vyznievajúcej absolútne v môj neprospech, je právne neprijateľná, nielen vzhľadom na možnosť jej vyvrátiteľnosti, ale i v trestnom práve vylúčenej možnosti výkladu pochybnosti v neprospech obvineného (obligatórna aplikácia zásady „in dubio pro reo.).
Navyše prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., som nemohol spáchať v objektívnej rovine ani teoreticky. Objektívna stránka tohto trestného činu musí zahŕňať konanie spočívajúce v hanobení, čo je hrubé znevažovanie urážlivými výrokmi alebo iným urážlivým konaním. Urážlivosť prejavu vyplýva buď z obsahu, alebo zo spôsobu tohto prejavu, alebo z okolností, za ktorých bol prejav urobený. I keď vyšetrovateľ svojvoľne konštatoval, že v danej veci som „mal hanobiť ukrajinský národ“ tým, že som 25. 02. 2022 v čase o 15:20 hod. zverejnil a sprístupnil prostredníctvom počítačovej siete facebookový príspevok (viď skutok tak ako je popísaný v uznesenío vznesení obvinenia), ani takéto konanie, i keby som bol jeho autorom, nenapĺňa po objektívnej stránke jeden zo zákonných znakov tohto trestného činu, keďže by som explicitne len konštatoval objektívne už existujúci fakt.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov obsiahnutá v Trestnom poriadku9 zaväzuje OČTK postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Postup OČTK bol bez najmenších pochybnosti v rozpore s touto zásadou vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., a v tomto prípade nesporne u vyšetrovateľa Kochlica, ale aj prokurátora Honza preukazuje i existenciu zaujatosti voči mojej osobe. Vyjadrené očividne preukazuje, že pred uznesením o vznesení obvinenia v prípravnom konaní, bol sprítomnený zjavne nezákonný postup a nezákonné rozhodnutia OČTK. Právo nemôže byt založené na nepráve, lebo aj tu platí zásada plodov z otráveného stromu.
Honz zaujatosť umocňoval ďalšími nezákonnými úkonmi, keď podal návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku na zaistenie počítačov, notebookov, tabletov, mobilných telefónov a iných elektronických technických prostriedkov slúžiacich na uchovávanie dát alebo komunikáciu, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje a iné súbory a dáta súvisiace užívateľským profilom s menom „Štefan Harabin“, vytvorenom na sociálnej sieti Facebook s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan a počítačov, notebookov, tabletov, mobilných telefónov a iných elektronických technických prostriedkov slúžiacich na uchovávanie dát alebo komunikáciu, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje a iné súbory a dáta súvisiace s príspevkom, ktorý bol dňa 25.02.2022 v čase o 15:20 hod uverejnený na internetovej sociálnej sieti Facebook, v rámci verejného prístupného užívateľského profilu s menom „Štefan Harabin“ s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan.
Iniciovaním zaistenia technických prostriedkov Honz zjavne nadbytočne dokumentoval obsah môjho nespochybniteľného príspevku z 25. 02. 2022, ktorý som ani po podaných trestných oznámeniach poslancov nikdy nepoprel, príspevok som nevymazal, lebo ide očividne len a len o môj názor na udalosti na Ukrajine a vo vyjadreniach pre všetky média som ho dobrovoľne zopakoval, čo je notorický známa skutočnosť.
Z výroku príkazu na domovú prehliadku Špecializovaného trestného súdu (ďalej „ŠTS“) z 10. 5. 2022, č. p.: 16Ntt–33/2022–602–V–ŠTS–PK, vyplýva, že sa vzťahuje na počítače/notebooky/tablety/mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia a to len v súvislosti s profilom „Štefan Harabin“ na sociálnej sieti Facebook – teda profilom mojím, čo je verejne známe a nesporné, resp. s mojim statusom z konkrétneho dňa, času a presného znenia, ako je to zrejmé z výroku uznesenia o vznesení obvinenia. Ide o nezameniteľný status, ktorý som nikdy nepopieral, nedištancoval sa od neho, ani len náznakom neprezentoval, že by sa mi niekto „nabúral“ do môjho Facebooku a napísal ho bez môjho vedomia a súhlasu, práve naopak, hlásil a hlásim sa k nemu ako je napísaný, v celom znení a na ňom trvám. Tieto skutočnosti boli a sú verejne známe. Po medializovaných trestných oznámeniach politikov (Šeliga, Stančík a podobných podporovateľov Ukronacistov) na moju osobu som sa opakovane vo verejnom priestore vyjadril, že na tomto statuse trvám, z môjho Facebooku som ho nevymazal a bolo a je všetkým bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide o môj status – názor a za nikoho iného sa neskrývam. Toto bolo notoricky známe aj OČTK i Kochlicovi a Honzovi. Nebol preto ani len prítomný dôvod uvažovať o domovej prehliadke v súkromnom byte na zabezpečenie notebooku a mobilu pre účely uvádzané v príkaze na domovú prehliadku.
V príkaze na domovú prehliadku ŠTS je jednoznačne konštatované, že jediným účelom jej výkonu má byť identifikácia a odňatie elektronického zariadenia, na ktorom bol vytvorený a z ktorého bol zasielaný status z 25. 2. 2022 na sociálnu sieť Facebook. Tento status je z pohľadu OČTK trestnoprávne relevantný a je preto v záujme OČTK takúto vec nájsť a zaistiť a následne po preskúmaní takejto veci znalcom z odboru elektrotechniky vyhodnotiť, či bola použitá na komunikáciu na sociálnej sieti Facebook.
Evidentné je, že jediným cieľom domovej prehliadky malo byť zistenie, či som určité elektronické zariadenie skutočne používal ja, či som ho používal na komunikáciu na sociálnej sieti Facebook (cez statusy so svojimi sledovateľmi, ale aj inými užívateľmi) a najmä, či som skutočným autorom statusu z 25. 2. 2022.
Autorstvo statusu som nepopieral nikdy, o čom Kochlic i Honz nepochybne vedeli, lebo zjavne sledovali môj Facebookový profil predtým ako sa pristúpilo k domovej prehliadke (uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci je z 27. 2. 2022 a uznesenie o obvinení je až zo 16. 5. 2022, čiže takmer 2 mesiace ma monitorovali). Na tomto profile som, okrem iného, reagoval i na spomínané trestné oznámenia politikov, či už komentármi, článkami, alebo linkami na relácie vo viacerých médiách a videami, kde som sa hrdo k statusu prihlásil a vyjadril v tom smere, že sa teším na trestnoprávnu konfrontáciu s takýmito „právnickými esami“ ako aj s vyšetrovateľom, ktorý si trúfne ísť v tejto veci so mnou do sporu v otázke pravdy o udalostiach na Ukrajine. Lebo ani jediným slovom som nehanobil Ukrajincov ako národ a zároveň som nikdy neschvaľoval žiadny trestný čin.
Tieto okolnosti Honzovi boli nesporne známe, ním zvolený postup bol preto očividne nezákonný a v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality. Akákoľvek domová prehliadka nemala v tejto veci dôvodne opodstatnenie. Z domovej prehliadky nebudú zistené nové, skôr neznáme, okolnosti. Niekoľkokrát som uviedol, že status som písal a zverejnil ja. Honz návrhovou dispozíciou na vykonanie domovej prehliadky nezákonne a neprimerane zasiahol do ľudských práv tak mojich, ako i celej mojej rodiny, pričom ňou zisťoval skutočnosti už dávno predtým verejne známe a nesporné! Ak by domová prehliadka bola opodstatnená a zákonná, Honz mal usmerniť vyšetrovateľa, aby zabezpečil na úkon znalca technika, aby ten mohol priamo na mieste „vytiahnuť“ dáta, ktoré považoval za potrebné (viď príkaz na domovú prehliadku) a to bez zaistenia aktuálnych vecí (lebo neboli navyše potrebné pre trestné konanie, keďže k autorstvu statusu sa hlásim).
Veci, ktoré som dobrovoľne vydal neboli a ani nie sú pre dané trestné konanie dôležité a nemajú dôkaznú relevanciu, keďže status som nepopieral. Honz postupoval evidentne extrémne nezákonne už tým, že 02. 05. 2022 podal návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku, lebo pre účely tohto konania je relevantné posúdenie obsahu statusu a nie jeho autora, ktorým som ja a konanie sa vedie len pre prečin za vyjadrenie názoru.
Navyše informácie mnou publikované 25. 02. 2022 na sociálnej sieti Facebook nie sú dohľadateľné na mojom notebooku a už vôbec nie na mojom mobilnom telefóne, z ktorého príspevky na Facebook som nikdy nepublikoval. Pritom je všeobecne známe, že publikované informácie sú uložené na serveroch spoločnosti Meta (MetaPlatformsIrelandLimited) – prevádzkovatelia sociálnej siete Facebook, od ktorej si bez problémov mohol vyšetrovateľ potrebné informácie vyžiadať, okrem iného napr.:
- Dátum a čas publikovania príspevku
- Obsah príspevku
- Prípadné modifikácie príspevku, t. j. históriu zmien príspevku
- Autor uverejnenia príspevku, prípadne účet pod ktorým osoba príspevok uverejnila
- Adresa uverejnenia príspevku (IP adresa, miesto uverejnenia)
- Informácie o zariadení, z ktorého bol príspevok uverejnený (typ, model zariadenia, verzia prehliadača, verzia operačného systému, cookies a pod.)
Dátum a čas, kedy mal byť príspevok vymazaný a kým (ja som ho nevymazal) jednoducho nie je možné zistiť z údajov uložených v mojom počítači.
Od spoločnosti Meta (MetaPlatformsIrelandLimited) si mohol vyšetrovateľ dané informácie vyžiadať.
Je notoricky známe, že v pamäti môjho počítača, hore uvedené informácie nemôžu byť uložené (po 3 mesiacoch od uverejnenia príspevku). Nakoľko príspevok na Facebook sa publikuje prostredníctvom webového prehliadača a publikované informácie sa ukladajú priamo na webovú stránku prevádzkovateľa a sú uložené na serveroch prevádzkovateľa. Rozhodne nie na mojom počítači.
Skutočným dôvodom a motívom iniciovania podania návrhu na domovú prehliadky bolo zaistenie technických prostriedkov, aby mi boli do nich simulačne vnesené neexistujúce údaje za účelom vyfabrikovania kompromitácie mojej osoby. Ďalším cieľom vydania príkazu na nezákonnú, nedôvodnú a nepotrebnú domovú prehliadku
bolo i zabezpečenie „de facto“ násilného vstupu do súkromného bytu za asistencie polície, ktorú Kochlic zneužil aj na moje nezákonné a nedôvodné zadržanie (absolútne nezmyselný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý vyšetrovateľ pri zadržaní vôbec neoznámil, ničím nešpecifikoval a ani len náznakom sa nevyjadril z čoho mala u mňa prameniť obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti) a na doručenie uznesenia o vznesení obvinenia (ktoré sa malo doručovať poštou, ktorú ja od štátnych orgánov riadne preberám).
OČTK sú povinné i pri obmedzení vlastníckeho práva a práva na súkromie fyzických osôb realizáciou domovej prehliadky, takýto úkon vykonať len pre presne určený cieľ. Zároveň s poukazom na zásadu primeranosti, vhodnosti a proporcionality je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby počas vedenia trestného konania boli akékoľvek ich zásahy do základných práv a slobôd realizované, čo najmiernejším možným spôsobom a aby sa k úkonom, ako napr. odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky či domová prehliadka ale aj iné, pristupovalo ako k posledným/krajným možným riešeniam, ak iné zabezpečenie vecí, dôkazov resp. informácií pre účely trestného konania nie je možné.
V zaistenom notebooku a mobile sa nachádzajú citlivé údaje a informácie osobného súkromného charakteru, ktoré nesúvisia s predmetom domovej prehliadky, účelom ktorej bolo získanie iba dát alebo komunikácie, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje a iné súbory a dáta súvisiace užívateľským profilom s menom „Štefan Harabin“, vytvorenom na sociálnej sieti Facebook s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan, resp. dát alebo komunikácie, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje a iné súbory a dáta súvisiace s príspevkom, ktorý bol 25.02.2022 v čase o 15:20 hod uverejnený na internetovej sociálnej sieti Facebook, v rámci verejného prístupného užívateľského profilu s menom „Štefan Harabin“ s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan.
Podľa Ústavy
čl. 19 ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
čl. 22 ods. 1 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
čl. 22 ods. 2 nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
V kancelárii NKA, kde ma Kochlic vypočúval, sa na nástenke medzi extrémistickými nacistickými symbolmi nachádza i hákový kríž banderovského bataliónu Azov, ktorý verejne podporovali, okrem iných tiež Heger, Naď, Matovič, Korčok a ich záhadne Kochlic trestne nestíha. Nestíha ani tých, ktorí sa verejne zdravia nacistickým pozdravom „Sláva Ukrajine“, ktorý je adekvátny pozdravu „Heil Hitler“.
Video ukazuje prehliadku odovzdaných väzňov, ruskí vojaci ich tiež kontrolujú na prítomnosť nacistických tetovaní.)
V trestnom procese pritom platí zásada ex offo, ktorá aj Honzovi ukladá úradnú povinnosť stíhať všetkých páchateľov trestnej činnosti aj bez podania trestného oznámenia. V pozícii Honza sa očividne sprítomňuje buď rozdvojená osobnosť (schizofrénia) alebo kriminálno – diskriminačne selektívny výber spočívajúci v tom, že kritikov Sorosa dáva úradnými záznamami stíhať za neexistujúcu trestnú činnosť a reálnych páchateľov trestnej činnosti spočívajúcej v podpore a velebení ukronacistických banderovcov na Ukrajine úmyselne už nie.
U Honza je prítomný kriminálno – diskriminačne selektívny výber pokiaľ ide o realizáciu zásady ex offo iba preto, že je dlhodobo korupčne závislý na Sorosovi (bol nie za peniaze štátu, ale za peniaze Sorosa na školení v Izraeli.
Zaujatosť u Honza je notorický a verejne známa aj na podklade môjho konštatovania v kauze Rostas vo vestibule Najvyššieho súdu, keď vchádzal Honz do pojednávacej miestnosti som ho v prítomnosti najmenej 50 osôb (vrátane novinárov) nazval Sorosovým kriminálnikom, lebo spoločne s trestným oznamovateľom písali na Rostasa trestné oznámenie, ktoré potom zaujatým spôsobom zavŕšil do podania obžaloby na Rostasa. Honz má voči mojej osobe extrémne negatívny vzťah.
Už z toho titulu je jeho návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku bez najmenších pochybnosti očividne nezákonný. Honz bol povinný sám vzniesť námietku zaujatosti, keď tak neurobil len a iba umocnil svoju zaujatosť voči mojej osobe.
U Honza je kriminálno – diskriminačne selektívny výber, pokiaľ ide o realizáciu zásady ex offo, zjavne vypukli, keď nestíha Lipšica za verejné schvaľovanie vraždenia srbských (rok 1999) a irackých (rok 2003) civilistov Spojenými štátmi americkými. Ide len a len o zneužívanie právomoci verejného činiteľa aj v tomto smere.
Honz nad rámec vyjadreného demonštratívne umocňoval zaujatosť v danej veci trestnej veci, keď ako dozorujúci prokurátor zámerne nevykonával priebežne kontrolu správnosti v postupe Kochlica, lebo by ináč zistil nezákonnosti, ktoré vyprodukoval už v uznesení o vznesení obvinenia zo 16. 05. 2022. Toto uznesenie pritom Honz obdržal od vyšetrovateľa v 48–hodinovej lehote a i napriek ho nezrušil, hoci išlo zjavne o nezákonné rozhodnutie, ako to vyplýva z obsahu sťažnosti, ktorú som ako obvinený proti tomuto uzneseniu podal.
Je pravdou, že uznesenie o pribratí znalca vyšetrovateľ podľa Trestného poriadku nemá právnu povinnosť doručovať prokurátorovi, ale pokiaľ by Honz štandardne vykonával kontrolu zákonnosti nad vykonávanými procesnými úkonmi Kochlicom, nemohol by nezistiť, že Kochlic uznesenie vydal už 18. mája 2022 a obsahom otázok tam uložených znalcovi bez najmenších pochybností spáchal trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a porušovania tajomstva prepravovaných správ, čiže Kochlic v mene štátu spáchal trestnú činnosť a Honz, ako jeho „dozor“ si ju nevšíma. Vyplýva to z obsahu sťažnosti, ktorú som 12. 06. 2022 podal proti uzneseniu Kochlica o pribratí znalca a ktorú má Honz v dispozícii. Honz v zmysle zásady ex offo uznesenie Kochlica o pribratí znalca doteraz nezrušil ako nezákonné a neoprávnene zasahujúce do môjho súkromia a súkromia mojej rodiny.
Honz zámerne nezákonnosti v postupe vyšetrovateľa neodstránil resp. nezrušil príslušné nezákonné rozhodnutia o vznesení obvinenia a o pribratí znalca, čím sa dostal do polohy, že sám spáchal trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a porušovania tajomstva prepravovaných správ.
Pre dôveryhodnosť justičného systému a rovnako i právneho štátu je trestná činnosť páchaná Honzom, ale tiež Kochlicom v mene štátu oveľa nebezpečnejšia pre spoločnosť ako trestná činnosť napríklad páchateľa vraždy, pretože ten ju spáchal vo vlastnom mene (poškodzuje svoje meno a priezvisko) na rozdiel od Honza a Kochlica, ktorí ju spáchali v mene Slovenskej republiky, v mene štátu, čiže oni znevažujú všetkých občanov, daňových platcov, v mene ktorých konajú.
Aj týmto spôsobom Honz hrubo zasahuje do mojich základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou aj Dohovorom o základných ľudských práv a slobôd a v mene štátu navyše nesporne pácha trestnú činnosť, v dôsledku ktorej som bez najmenších pochybnosti obeťou a zjavne poškodeným.
Lipšic, špeciálny prokurátor, ako monokraticky nadriadený Honzovi pre očividnú zaujatosť voči mojej osobe nemá zákonný podklad na rozhodovanie o podanej sťažnosti.
Jeho nevraživá zaujatosť voči mojej osobe je notoricky známa už z dávnej minulosti, keď som v parlamente (rok 2008) na jeho adresu povedal, že „pôjdeš do basy Ty hajzel“, iba preto lebo Lipšic nesporne ukradol zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 1,4 milióna slovenských korún, v dôsledku čoho ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením podalo na neho i konkrétne trestné oznámenie. Slovenskú verejnosť som informoval o Lipšicovej trestnej činnosti v súvislosti s nezákonným získaním justičnej skúšky, čo napokon konštatoval ústavnoprávny výbor parlamentu v auguste 2002. Napokon som podal i trestné oznámenie, že Lipšic bol členom organizovanej zločineckej skupiny v zostave Krajniak, Konečný a Lipšic, ktorá mu zjavnou trestnou činnosťou umožnila získať nezákonným spôsobom bezpečnostnú previerku, aby sa mohol nezákonne stať ako kriminálnik špeciálnym prokurátorom. Brutálna zaujatosť Lipšica vypukla aj v jeho politickej podpore neústavného teroristického ukronacistického prevratu osobnou účasťou na majdane v Kyjeve v roku 2014 na pokyn Sorosa.
Lipšic, monokraticky nadriadený Honzovi, musel schváliť, resp. odobriť návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku. Už tým sa správal primitívne zaujato voči mojej osobe.
To, že Lipšic celú akciu riadil vyplýva z obsahu jeho komunikácie v podcaste na Aktuality.sk vo videu s redaktorom Hanákom zverejnenom počas víkendu, ktorý predchádzal dňu vykonania domovej prehliadky v mojom byte, keď verejne spoločne vyzývali NAKA, aby zaklopala na dvere Harabinovi za status o Putinovi (https://youtu.be/OVa2G05b6e4).
Z následne uvedených skutočností rezultuje záver, že Sorosove kvarteto Kochlic, Honz, Lipšic a Pikna svojvoľne manipulovali okolnosti prípadu tak, aby umelo a nezákonne dostali vec do vecnej príslušnosti NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry a ŠTS a za tým účelom sa neostýchali vyprodukovať, okrem zjavnej zaujatosti voči mojej osobe, založenej na zúrivej nenávisti, aj nespočetné množstvo nezákonnosti detailne hore právne analyzovaných.
Iba na ilustráciu analogicky uvádzam, že v známej kauze „Sadiky“, ktorá spadla do môjho senátu som okamžite po zistení, že jeho manželkou je osoba mne priateľská z minulosti, ako člen senátu konajúceho vo veci na Najvyššom súde Slovenskej republiky, vzniesol námietku zaujatosti, čo bola moja zákonná povinnosť, tak ako to malo byť u Kochlica, Honza, ale i Lipšica.
Na základe vyjadreného požadujem, aby nadriadený orgán podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol, že Honz je vylúčený z vykonávania úkonov v posudzovanej veci.
Zdroj: JUDr. Štefan Harabin
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].