Najviac navštevovaná zahraničná turistická destinácia pre Slovákov sa stala od 1.1.2023 dvadsiatym členským štátom eurozóny a tak si pre poriadok pripomeňme, že spoločná mena euro bola ako účtovná jednotka zavedená od 1.1.1999, pritom bankovky a mince sa dostali do obehu od 1.1.2002. Chorvátsko rovnako ako Slovensko, ktoré do eurozóny vstúpilo od 1.1.1 2009, muselo pred samotným vstupom splniť štyri prísne maastrichtské kritéria týkajúce deficitu verejných financií a deficitu verejného dlhu k HDP, priemerná inflácia a úrokové sadzby nesmú za posledných 12 mesiacov presiahnuť priemer 3 štátov EÚ s najlepšími výsledkami a napokon 2 roky pred očakávaným vstupom musí byť jeho mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov, ktoré boli splnené. Výmenný kurz pre zavedenie eura v Chorvátsku bol stanovený na 7, 5345 kuny za euro, pričom inflácia sa dnes pohybuje na úrovni 13 percent. Či práve vyššie inflačné percento, alebo vstup do eurozóny je príčinou zvyšovania cien predovšetkým potravín, nebudeme špekulovať, ale ich najobľúbenejší nápoj káva stojí 2 eura, čo je o 2 kuny viac, s čím máme aj my doma po vstupe do eurozóny svoje skúsenosti.
Prevážila ochrana kurzových rizík
Prečo sa Chorváti rozhodli do eurozóny vstúpiť keď sa vie, že ECB stanovuje úrokové sadzby pre všetky členské štáty rovnaké bez rozdielu úrovni a teda tiež potrieb domácej ekonomiky, čo sa pokladá za najväčšiu slabinu spoločnej meny. Menová politika ECB nie je totiž v súlade s fiškálnymi politikmi členských krajín eurozóny, čo sa pokladá za najväčší „strašiak“ vstupu trebárs susedného Česka, ktoré bez eura dosahuje 92 percent úrovne priemeru EÚ, zatiaľ čo Slovensko v parite kúpnej sily len okolo 70 percent. A čo je ešte horšie pre chorvátskych daňových poplatníkov, že sú aj ručiteľmi dlhov všetkých členských štátov eurozóny, z ktorých jej južné štáty vykazujú svoje dlhy verejnej správy na úrovni viac ako 100 percent, pritom priemer za eurozónu je vyšší ako priemer za EÚ. Podľa všetkého sa chorvátski politici pre vstup rozhodli preto, že spoločenstvo viacerých štátov so spoločnou menou a teda aj nadnárodnou menovou politikou predstavuje určitú ochranu pred kurzovými rizikami, ktorá má vplyv na mieru inflácie a teda aj zadlženosť čo môžeme dnes vidieť v Maďarsku kde bez eura je inflácia na úrovni 25 percent, alebo v už spomínanom Česku, ktorého zadlženosť sa vlani ako v jedinom štáte EÚ zvyšovala, hoci naďalej patrí v únii vo vzťahu k HDP medzi najnižšie. Aké teda budú aj slovenskí turisti mať výhody z toho, že nebudú musieť meniť eura za kuny, sa dozvieme najskôr po lete. Vstupom Chorvátska sa tak počet obyvateľov využívajúci spoločnú menu dostal za hranicu 340 miliónov obyvateľstva a či sa bude rozširovať si počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.