O tom, že inflácia je neviditeľný a teda aj nikým nepotrestaný zlodej našich peňazí zistíme až vtedy keď ideme za nákupmi, o čom sa presvedčuje každý deň. Za rovnaký obnos peňazí si totiž kúpime stále menej tovarov a preto aj hľadáme možnosti kompenzácie vyššej inflácie s vyššou mzdou, ktorá je ale v lepšom prípade len polovičná. Peniaze na termínovanom účte sú úročené na úrovni inflačného cieľa centrálnej banky, navyše sú zdaňované. Peniaze na bežnom účte sú spoplatnené stále vyšším poplatkami, dokonca za výber peňazí bankomatovou kartou sa poplatky zvyšujú. Pritom sa však nejedná o žiadne drobné centy, ale eurá v závislosti od miery inflácie, ktorá keď je vyššia ako zvyšovanie miezd, dochádza k poklesu životnej úrovni. Prečo medzi percentom zvyšovania úrokov na úvery a na vklady je v Česku nižší rozdiel ako na Slovensku, sme sa zatiaľ od bankárov nedozvedeli. Či to je dôvodom, prečo sa väčšine občanov v Česku do eurozóny nechce, keď navyše je dosť zadlžená, nešpekulujeme.
Výnosové marže obyčajne skreše inflácia
Doteraz bola väčšina z nás presvedčovaná, že najviac „môžeme“ zarobiť pri investovaní do akcií, čo však platí len vtedy, keď ECB má k dispozícii lacné peniaze pri nízkej inflácii, čo dnes neplatí. Hodnota akcií sa zvyšuje vtedy, keď sa zvyšujú zisky ich emitentov, čo pri vyššej inflácii je možné len keď si firma z konkurenčných dôvodov dokáže premietnuť vyššie náklady aj do vyšších koncových cien. V tomto prípade firma na inflácii zarába, čo dnes vidíme predovšetkým u potravinárskych a energetických firiem. Pokiaľ ide o dlhopisy, ich výnosy sa zvýšili, sú výrazne vyššie ako úroky na bankových vkladoch, ich jedinou nevýhodu je, že peniaze investované do dlhopisov nie sú chránené podľa zákona o ochrane vkladov. Pokiaľ ale ide o investície do nehnuteľností, doteraz záujemcom najmenej vadilo, že ceny sa dramatický zvyšujú, podstatne pre nich bolo, že úroky na hypotéky sú nízke a mesačné splátky bez väčších problémov zaplatili, čo sa dnes zásadne zmenilo. A tak podľa všetkého sa najviac darí komoditám ako sú obilie, ropa, plyn a drahé kovy a pod. do ktorých občan môže investovať cez akciové podielové fondy. Na druhej strane však treba povedať, že investori na komoditných trhoch si pomohli, ale na druhej strane sa zvýšili ich ceny, čo je jedna z príčin nárastu inflácie. Pokiaľ ide o zlato, tak dopyt po ňom sa výrazne zvýšil a to nielen z dôvodu že sa počas inflácie pokladá za uchovávateľa hodnoty, ale aj preto že v súvislosti s novou menou BRICS sa hovorí, že táto mena bude krytá aj zlatom.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.