Podľa guvernéra NBS bude tohtoročný deficit verejných financií viac ako 5 percent a verejného dlhu nad 58 percent k HDP, z dôvodu čoho sa výrazne zvyšujú náklady na ich obsluhu, pod čím treba rozumieť, že ich zaplatenie bude pre nás všetkých drahšie. A tak namiesto investovania do ekonomiky zaplatíme viac do splácania vyšších úrokov za požičané peniaze, čo napokon platí aj pre firmy a domácnosti. Zahraniční investori nášho verejného dlhu sledujú prečo si každoročne požičiavame miliardy eur, keďže to má vplyv na výšku úroku, ktorý v prípade emitovania štátnych dlhopisov je výnos. O potrebe konsolidovať deficitné verejné peniaze sa hovorí stále a stále nič z viacerých dôvodov, ktorých spoločným menovateľom je však neschopnosť koaličných vlád prijímať konkrétne opatrenia, ktorými si určite nezískajú voličské hlasy, čo si môžeme všimnúť aj pred predčasnými parlamentnými voľbami, keď navrhované fiškálne opatrenia zvyšujú rozpočtové deficity. Z odkladania konsolidačných opatrení sú skúsenosti z Grécka, na ktorých sa napokon podieľali všetky členské krajiny eurozóny aj preto, že hrozilo vystúpenie Grécka z eurozóny, s doteraz nepoznaným podľa všetkého však s negatívnym dopadom na ekonomiku starého kontinentu.
Konsolidačné opatrenia naďalej v závoze
O tom, že v zadlženosti nie sme na tom dobre svedčí, že Grécko si požičiava po konsolidácie dnes peniaze na približne rovnakých úrokových podmienok ako aj my, čo je viac ak ako 3,5 percenta a to si pamätáme, že pred covidom sme si požičiavali aj za záporný úrok. Nedávno menovaná úradnícka vláda mala podľa predstav prezidentky „spísať“ súpis konkrétnych opatrení na zníženie rozpočtového deficitu, ktoré by boli podkladom pre budúcu podľa všetkého len koaličnú vládu ich premietnuť do programového vyhlásenia, čo ale bude závisieť od výsledky predčasných parlamentných volieb. Nikto nepočíta s vyrovnaným štátnym rozpočtom, ale s niektorými konkrétnymi opatreniami áno na oboch stranách štátneho rozpočtu. Budeme ale zvedaví, čo sa bude hovoriť na predvolebných mítingoch a čo bude v programovom vyhlásení, keďže podľa doterajších skúsenosti boli aj zásadné rozdiely. Ak sme pred covidom tvrdili, že „ žiť na dlh“ sa oplatí, keďže inflácia pomáha dlhy splácať, tak pri dvojmiestnej inflácii to už neplatí z dôvodu, že vyššie úroky z dlhov nás dostavajú čoraz viac do neriešiteľnej situácii tak, ako sme v príspevku naznačili. O tom, že prvou príčinou terajších dlhov, ktoré začalo po roku 2009 bola menová politika väčšiny centrálnych bank vieme. Finančná kríza sa riešila menovou politikou kvantitatívneho uvoľňovania, kedy centrálne banky odkupovali narastajúce vládne dlhy prostredníctvom tlačenia nových a ničím nekrytých peňazí. A tak si všetci účastníci trhu len lacno požičiavali a teraz keď sa úroky niekoľko násobné zvýšili je problém s ich splácaním.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.