Rozšafná menová politika väčšiny centrálnych bánk bola príčinou, že ceny nehnuteľností a akciových indexov neboli odrazom reálneho stavu ekonomiky, jednoducho povedané boli predražené. Keďže úrokové sadzby boli nízke, nikomu to nevadilo, že peniaze stratili svoju základnú funkciu a síce byť nositeľom hodnoty. Všetko sa však otočilo príchodom covidu, energetickej, inflačnej a dlhovej krízy, na ktoré reagovali vlády fiškálnou rozšafnou politikou, ktorá dramatickým spôsobom zvýšila rozpočtové deficity a centrálne banky sprísnenou menovou politikou, pod čim treba rozumieť opakované zvyšovanie úrokových sadzieb. Nikto nepočítal, že sa na každom summite budú riešiť negatívne dôsledky aj rusko-ukrajinského konfliktu, čo vyriešenie spomínaných kríz navyše komplikuje.
Európsky rozpočet potrebuje viac peňazí
Finančný trh je zmätený, že krajiny BRICS v auguste majú ohlásiť vznik doteraz nepoznanej meny s rovnakým názvom, ktorá má byť krytá zlatom ako aj zásobami surovín po ktorých je dnes obrovský dopyt, narastajúcim americkým rozpočtovým deficitom v biliónových sumách, ktorý sa doteraz vždy podarilo odblokovať dohodou demokratov a republikánov v Kongrese, klesajúcim podielom amerického dolára v medzinárodnom obchodnom styku, ktorý sa nahradzuje viac čínskou menou alebo v národných menách obchodných partnerov. V obchodnom styku sa obnovuje spolupráca štátov ako Irak, Saudska Arábia, Afganistan, samozrejme Čína a India, ktoré si donedávna nevedeli prísť na meno, pričom čoraz viac sa zvyšujú výdavky na zbrojenie. Čo nie je dobré, že vznikajú obchodné konflikty medzi USA a Čínou tento krát týkajúce vývozného obmedzenia minerálov germánia a gália, ktoré sú potrebné na prechod na zelenú ekonomiku. Obmedzenie týchto minerálov sa bude týkať západu v tom, že sú kľúčové pre polovodiče v telekomunikačnom a v elektronickom priemysle. Pre našu ekonomiku nie je dobrá správa, že Nemecko, čo je náš najväčší obchodný partner je dva štvrť roky v recesii, čo obmedzuje investičnú aktivitu našich stredných a malých podnikov. Čo nás zaskočilo je požiadavka Európskej komisie navýšiť európsky rozpočet o niekoľko miliárd eur pre potreby Ukrajiny, riešenia migrácie, či vyšších výdajov z dôvodu vyšších úrokových sadzieb a to v čase, keď „rozpočtovými suchotami“ zápasia všetky členské krajiny únie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.