Inflácia ako jeden z makroekonomických ukazovateľov má niekoľko tvárí. Ak si ktorýkoľvek účastník trhu požičia peniaze za dohodnutý úrok, ktorý sa počas splácania pôžičky nemení, tak zvyšujúca sa inflácia je pre dlžníka výhodná v tom, že spláca stále rovnakú sumu splátky, za ktorú si ale kúpi do konca splatenia pôžičky stále menej tovaru. Ak z dôvodu inflácie sa suma mesačnej splátky zvyšuje a navyše si za ňu kúpi menej tovaru, má inflácia negatívny dopad pre domácnosť len vtedy, ak si nebude vedieť zabezpečiť vyšší príjem, alebo podnikateľ si nebude z konkurenčných dôvodov môcť vyššiu infláciu premietnuť do predajných cien. O tom, že na inflácii sa dá „zarobiť“ bez námahy sme sa dočítali z publikovaných údajov bankového sektora, ktorému sa medziročne zvýšil zisk o takmer 50 percent z dôvodu, že úroková marža, čo je rozdiel medzi percentom nárastu úroku na vklady a úvery bude rovnaká, čo u nás nefunguje. Navyše sa zvyšujú aj bankové poplatky asi preto, že zamestnancom banky sa tiež zvyšujú mzdy a tie sa predsa nebudú platiť z bankového zisku, pretože zahraničný akcionár by mal nižšie dividendy, ale vyššiu mzdu bankára zaplatí predsa len bankový klient, ako tvorca bankového zisku.
Minulé úspory sa minuli a nové klesajú
Väčšina centrálnych bánk avizuje, že v druhej polovici leta bude zvyšovať úrokové sadzby a to napriek tomu, že inflácia vraj klesá. Komerčné banky už avizujú pre ich dlžníkov o koľko budú platiť mesačne viac, pričom ako jeden z dôvodov budú uvádzať, že poslanci schválili zákon, ktorý umožňuje dlžníkovi mesačne si znižovať bez poplatku istinu, čo doteraz bolo možné len raz ročne. O tom, že úroky na úvery sa budú zvyšovať viac percent ako úroky na vklady a v niektorých bankách s podmienkou, že časť vkladu sa musí vložiť do podielového fondu, sa počíta. V poslednom období avizujú obchodné reťazce predovšetkým nepotravinárskeho charakteru pokles ich tržieb, ako dôsledok zmeny spotrebiteľského správania, ktoré však súvisí s inflačným poklesom kúpyschopnosti, ktorá sa znížila po minutí úspor ešte z obdobia opakovaných lockdownov a tak sa šetrí. Napokon aj Štatistický úrad vykazuje pokles domácej spotreby na HDP, ktorá v minulých rokoch bola je ťahúňom. Napokon aj banky tvrdia, že domácnosti majú viac peňazí požičaných ako usporených, čo v minulosti skôr nebývalo. Navyše sa cena požičaných peňazí zvyšuje a napokon nie každému banka peniaze požičia a tak sa domácnosti zvyknú obracať tak ako v minulosti aj na nebankové inštitúcie. Ešteže nás nedávno „potešila“ Rozpočtová rada konštatovaním, že tohtoročný deficit verejných financií bude len 5,7 percenta k HDP, keďže nám budú z európskych fondov preplatené výdavky ktorými sa kompenzovali domácnostiam vysoké ceny energií. Pre poriadok vecí si pripomeňme, že požičiavanie peňazí emitovaním štátnych dlhopisov na krytie deficitného štátneho rozpočtu sa dnes zvýšilo niekoľkonásobne a tak sme v očakávaní aký štátny rozpočet nám do septembra predloží úradnícka vláda.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.