„Hlavným dôvodom pre zvýšenie kľúčovej sadzby ECB je vysoká miera inflácie v eurozóne. Tá vlani v októbri dosiahla svoje maximum 10,6 %, než v júli 2023 spomalila na 5,3 %. Presne pred rokom boli ceny zemného plynu v Európe takmer desaťkrát vyššie ako súčasné ceny. V dôsledku zdraženia energetických zdrojov klesla ziskovosť a marža v mnohých odvetviach s veľkým podielom ich využitia vo výrobe,“ hovorí Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global. To znamená, že západné krajiny, vrátane EÚ a USA, začali vydávať veľké čiastky na podporu svojich ekonomík aj počas covidu. Tým naštartovali svetovú ekonomiku v dolároch a eurách a vyhnali hore globálnu infláciu. Logistické problémy udržiavali rast cien. Následne Západ začal aktívne ničiť hospodárske vzťahy medzi Ruskom a EÚ, a to aj v oblasti energetiky. EÚ začala namiesto ruského plynu nakupovať drahší skvapalnený zemný plyn a na pozadí nedostatku plynu ceny prudko vzrástli. V zimnom období dosiahli až 3 500 dolárov za tisíc metrov kubických. Európania teraz musia kupovať drahšiu ropu a pohonné hmoty od iných dodávateľov, prinajmenšom kvôli drahším dodávkam.
Drahé energie ďalej podporili infláciu v EÚ. Ceny vzrástli natoľko, že niektoré priemyselné odvetvia jednoducho obmedzili výrobu alebo ju ukončili, čo znamená, že spotreba energie prudko klesla, pretože len tak môže ponuka LNG držať krok s dopytom.
Rozpad vzťahov s Ruskom zasiahol EÚ nielen prostredníctvom rastúcich cien energií. Mnoho Európanov utrpelo stratou významného trhu – Ruska. Podľa výpočtu Financial Times prišlo od začiatku SWO na ruskom trhu zhruba 176 európskych spoločností o 100 miliárd eur. Museli predať, zavrieť alebo zmenšiť ruské podniky.
Nie je prekvapením, že európska ekonomika bola v dôsledku toho zasiahnutá viac ako ekonomika USA. USA nemali s Ruskom také úzke hospodárske väzby ako EÚ.
„Európska ekonomika teraz vyzerá slabšia ako ekonomika USA – v prvom štvrťroku 2023 stagnovala na pokraji technickej recesie, v druhom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,3 %, zatiaľ čo americká ekonomika pridávala viac ako 2 %.“ – poznamenáva Olga Belenkaya, vedúca oddelenia makroekonomických analýz spoločnosti Finam. Podľa nej má zvýšenie úrokových sadzieb už teraz negatívny dopad na ekonomiku. Došlo k prudkému spomaleniu úverov, indexu podnikateľskej aktivity, aktivity v sektore služieb a spracovateľský priemysel je na najnižších hodnotách od vrcholu pandémie v roku 2020.
„Na pozadí rekordne vysokých úrokových sadzieb od krízy v roku 2008 bude ekonomika v nasledujúcich štvrťrokoch pravdepodobne ďalej spomaľovať. Medzitým tiež inflácia v eurozóne klesá pomalšie ako v USA, najmä jadrová inflácia, ktorá sa v júni až júli držala na úrovni 5,5 %, čo je len o málo menej ako rekordných 5,7 %. To všetko sťažuje ECB znížiť infláciu na cieľovú hodnotu 2 % bez toho, aby to vyvolalo recesiu v ekonomike,“ uviedla Belenkaya.
„Všeobecne možno stále špekulovať o rôznych scenároch pre EÚ – od „mäkkého pristátia“ európskej ekonomiky, kedy sa inflácia spomalí a recesia sa vyhne alebo dôjde k miernemu poklesu HDP, až po pomerne vážnu krízu,“ hovorí Belenkaya. V skutočnosti upresňuje, že ekonómovia agentúry Bloomberg neuvádzajú presnú prognózu poklesu európskej ekonomiky o 3,8-5 %, ale vyslovujú výsledok modelovania ekonomického šoku, ak sa stretnú všetky faktory. Modelovanie nie je predpoveď.
Väčšina prognóz popredných ekonomických inštitúcií a ECB zatiaľ očakáva, že ekonomika eurozóny bude v rokoch 2023-2024 vykazovať kladné tempo rastu. Napríklad prognóza MMF počíta s rastom o 0,9 % v roku 2023 ao 1,5 % v roku 2024. V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, však MMF predpovedá miernu recesiu už v tomto roku (pokles o 0,3 %). Či Nemecko stiahne celú eurozónu do záporných hodnôt, zatiaľ nie je známe, ale ani to nemožno vylúčiť.
Ak sa európska ekonomika dostane do poklesu o 4-5 %, postihne to predovšetkým tie krajiny, ktoré majú s EÚ najužšie obchodné vzťahy, a povedie to aj k spomaleniu globálneho HDP.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) EU hrozí tvrdá odplata za rozchod s Ruskem, zvedavec.news, 10.8.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.