EÚ hrozí tvrdá odplata za rozchod s Ruskom

„Hlavným dôvodom pre zvýšenie kľúčovej sadzby ECB je vysoká miera inflácie v eurozóne. Tá vlani v októbri dosiahla svoje maximum 10,6 %, než v júli 2023 spomalila na 5,3 %. Presne pred rokom boli ceny zemného plynu v Európe takmer desaťkrát vyššie ako súčasné ceny. V dôsledku zdraženia energetických zdrojov klesla ziskovosť a marža v mnohých odvetviach s veľkým podielom ich využitia vo výrobe,“ hovorí Vladimir Černov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global. To znamená, že západné krajiny, vrátane EÚ a USA, začali vydávať veľké čiastky na podporu svojich ekonomík aj počas covidu. Tým naštartovali svetovú ekonomiku v dolároch a eurách a vyhnali hore globálnu infláciu. Logistické problémy udržiavali rast cien. Následne Západ začal aktívne ničiť hospodárske vzťahy medzi Ruskom a EÚ, a to aj v oblasti energetiky. EÚ začala namiesto ruského plynu nakupovať drahší skvapalnený zemný plyn a na pozadí nedostatku plynu ceny prudko vzrástli. V zimnom období dosiahli až 3 500 dolárov za tisíc metrov kubických. Európania teraz musia kupovať drahšiu ropu a pohonné hmoty od iných dodávateľov, prinajmenšom kvôli drahším dodávkam.

Drahé energie ďalej podporili infláciu v EÚ. Ceny vzrástli natoľko, že niektoré priemyselné odvetvia jednoducho obmedzili výrobu alebo ju ukončili, čo znamená, že spotreba energie prudko klesla, pretože len tak môže ponuka LNG držať krok s dopytom.

Rozpad vzťahov s Ruskom zasiahol EÚ nielen prostredníctvom rastúcich cien energií. Mnoho Európanov utrpelo stratou významného trhu – Ruska. Podľa výpočtu Financial Times prišlo od začiatku SWO na ruskom trhu zhruba 176 európskych spoločností o 100 miliárd eur. Museli predať, zavrieť alebo zmenšiť ruské podniky.

Nie je prekvapením, že európska ekonomika bola v dôsledku toho zasiahnutá viac ako ekonomika USA. USA nemali s Ruskom také úzke hospodárske väzby ako EÚ.

„Európska ekonomika teraz vyzerá slabšia ako ekonomika USA – v prvom štvrťroku 2023 stagnovala na pokraji technickej recesie, v druhom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,3 %, zatiaľ čo americká ekonomika pridávala viac ako 2 %.“ – poznamenáva Olga Belenkaya, vedúca oddelenia makroekonomických analýz spoločnosti Finam. Podľa nej má zvýšenie úrokových sadzieb už teraz negatívny dopad na ekonomiku. Došlo k prudkému spomaleniu úverov, indexu podnikateľskej aktivity, aktivity v sektore služieb a spracovateľský priemysel je na najnižších hodnotách od vrcholu pandémie v roku 2020.

„Na pozadí rekordne vysokých úrokových sadzieb od krízy v roku 2008 bude ekonomika v nasledujúcich štvrťrokoch pravdepodobne ďalej spomaľovať. Medzitým tiež inflácia v eurozóne klesá pomalšie ako v USA, najmä jadrová inflácia, ktorá sa v júni až júli držala na úrovni 5,5 %, čo je len o málo menej ako rekordných 5,7 %. To všetko sťažuje ECB znížiť infláciu na cieľovú hodnotu 2 % bez toho, aby to vyvolalo recesiu v ekonomike,“ uviedla Belenkaya.

„Všeobecne možno stále špekulovať o rôznych scenároch pre EÚ – od „mäkkého pristátia“ európskej ekonomiky, kedy sa inflácia spomalí a recesia sa vyhne alebo dôjde k miernemu poklesu HDP, až po pomerne vážnu krízu,“ hovorí Belenkaya. V skutočnosti upresňuje, že ekonómovia agentúry Bloomberg neuvádzajú presnú prognózu poklesu európskej ekonomiky o 3,8-5 %, ale vyslovujú výsledok modelovania ekonomického šoku, ak sa stretnú všetky faktory. Modelovanie nie je predpoveď.

Väčšina prognóz popredných ekonomických inštitúcií a ECB zatiaľ očakáva, že ekonomika eurozóny bude v rokoch 2023-2024 vykazovať kladné tempo rastu. Napríklad prognóza MMF počíta s rastom o 0,9 % v roku 2023 ao 1,5 % v roku 2024. V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, však MMF predpovedá miernu recesiu už v tomto roku (pokles o 0,3 %). Či Nemecko stiahne celú eurozónu do záporných hodnôt, zatiaľ nie je známe, ale ani to nemožno vylúčiť.

Ak sa európska ekonomika dostane do poklesu o 4-5 %, postihne to predovšetkým tie krajiny, ktoré majú s EÚ najužšie obchodné vzťahy, a povedie to aj k spomaleniu globálneho HDP.