Pod rúškom ochrany voči ruskej expanzii sa v juhovýchodnej Európe plánujú rozložiť vojská NATO. Podľa Victorie Nulandovej, vysokej americkej diplomatky pre európske záležitosti, plánuje NATO zriadiť nové veliace základne vo východnej Európe. Dôvod? Nebezpečenstvo z Ruska.
„Musíme čo najskôr zriadiť veliteľské a riadiace strediská vo všetkých šiestich štátoch NATO, ktoré susedia s Ukrajinou,“ vyhlásila Nulandová začiatkom týždňa vo Washingtone na pôde mimovládnej organizácie Brookings, zaoberajúcej sa bezpečnostnými otázkami.
Nulandová síce neupresnila, o akých krajinách je reč, s Ukrajinou však okrem Ruska susedí Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko, Bielorusko a Poľsko. Vybudovanie základní NATO sa potom podľa vyhlásenia americkej diplomatky týka aj Slovenska. Naše ministerstvo obrany ani ministerstvo zahraničných vecí síce informáciu nevylúčili ani nepotvrdili, ale myšlienku prítomnosti USA v Európe podporuje strana Most-Híd.
„Podporujeme posilnenie politickej a vojenskej prítomnosti USA v Európe. Európa nemôže byť bezpečná bez americkej prítomnosti. Zároveň to znamená, že v záujme vyváženia ruskej expanzie, podporujeme zdôraznenie americkej politickej a vojenskej prítomnosti v našej bezprostrednej blízkosti, teda aj na Slovensku,“ píše sa v dokumente Občianska vízia 2016 – Zahraničná a bezpečnostná politika, ktorý strana predstavila v pondelok.
Podľa Mariána Majera, bezpečnostného analytika, je potrebné k výroku Nulandovej pristupovať opatrne. Upozorňuje, že nie je známe, do akej miery bol plán odkomunikovaný s ďalšími štátmi, ktorých sa vybudovanie základní týka.
V Poprade spôsobil zámer zriadiť v jeho končinách logistickú základňu NATO minulý rok rozruch. Popradčania spísali petíciu za vyhlásenie referenda proti logistickej základni Severoatlantickej aliancie. Pre slabý záujem verejnosti však skončila neúspechom, v následnej ankete na oficiálnej internetovej stránke mesta podľa jeho hovorcu Mariána Galajdu 4040 Popradčanov hlasovalo za a 4127 proti základni.
Most-Híd podľa dokumentu považuje NATO za základný pilier bezpečnosti Slovenska, strednej Európy, Európy a celého transatlantického priestoru. V Občianskej vízii 2016 sa píše, že Most-Híd „podporuje nielen prítomnosť spojencov v Poľsku, Rumunsku, či v pobaltskej oblasti, ale aj ich prítomnosť na Slovensku.“
Spojenci už u nás ale sú. Špeciálne centrum výnimočnosti NATO (COE, Centre of Excellence Explosives Ordnance Disposal) je v Trenčíne už od roku 2011 a je zamerané na zneškodňovanie výbušnín. Prvé centrum výnimočnosti vzniklo v roku 2005 v Nemecku so zameraním na vzdušné sily, ďalšie sú napríklad v Českej republike, v Maďarsku či v Estónsku. Každé centrum sa špecializuje na niektorú vojenskú oblasť, Estónsko napríklad zabezpečuje kybernetickú bezpečnosť, český Vyškov rádiologickú, biologickú a chemickú ochranu a v Budapešti je centrum pre vojenskú medicínu.
Skupina slovenských verejne známych tvárí, z ktorých sa viaceré už dávno prejavili svojimi proamerickými postojmi a ospravedlňovaním vojenských akcií v rozpore s medzinárodným právom, takisto podporila prítomnosť vojsk NATO na našom území.
„Životným štátnym záujmom Slovenskej republiky a jej občanov je jasné medzinárodné ukotvenie, a nie jeho spochybňovanie! Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa vo svojich vyjadreniach a konkrétnych politických krokoch zdržali akýchkoľvek vyhlásení, spochybňujúcich naše základné medzinárodné postavenie a správali sa ako spoľahliví partneri Európskej únie a NATO, a nie ako trójsky kôň Ruska, ohrozujúci životné záujmy občanov Slovenskej republiky,“stojí v ich výzve nazvanej Nevisíme vo vzduchoprázdne.
Pod výzvu sa podpísali: literárny vedec Peter Zajac, spisovateľ Ján Štrasser, psychiater Jozef Hašto, sociológ a právnik Ondrej Dostál, politik František Mikloško, aforista Tomáš Janovic, básnik a publicista Daniel Hevier, sociológ Fedor Gál, filozof Fedor Blaščák, historička a občianska aktivistka Lucia Faltínová, hudobníčka, prozaička a publicistka Lucia Piussi, právnik Roman Kvasnica, vinár Ján Hacaj, umelec a kazateľ Daniel Pastirčák, odborník v oblasti ľudských práv Kálmán Petőcz, psychológ Anton Heretik, fyzik Martin Mojžiš, novinár Eugen Korda, psychiater Michal Patarák, súkromný podnikateľ Ľuboš Kubín, ekonóm Peter Gonda, kritička Gabriela Rakúsová, literárny vedec a prozaik Stanislav Rakús, literárny vedec René Bílik, novinár Juraj Kušnierik, režisér Mário Homolka, poslankyňa NR SR Magdaléna Vášáryová, filozof Egon Gál, psychologička Jana Štúrová, režisér Robert Kirchhoff, novinár Štefan Hríb a politológ Grigorij Mesežnikov.