
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom prejave v septembrovom parlamente EÚ jasne povedal: Vojne sa dalo zabrániť. Spúšťačom vojny je trvanie NATO na svojom údajnom práve expandovať proti bezpečnostným záujmom iných.
Vojne na Ukrajine sa dalo predísť. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg to priznal v septembri na spoločnom zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).
V decembri 2021 nemecké médiá tiež informovali, že Putin napísal NATO aj USA a požiadal o bezpečnostné záruky. Stoltenberg potvrdil existenciu žiadosti vo svojom prejave v Európskom parlamente a uviedol:
„Pozadie bolo v tom, že prezident Putin na jeseň 2021 vyhlásil a skutočne poslal návrh zmluvy, že Rusko chce, aby ju NATO podpísalo. NATO v nej malo sľubovať ďalšie nerozširovanie. Poslal nám to. A bola to podmienka pre nenapadnutie Ukrajiny. Samozrejme, že sme to nepodpísali.“
Konflikt na Ukrajine eskaluje od roku 2008, keď NATO na summite v Bukurešti ponúklo Ukrajine perspektívu členstva. Po prevrate na Majdane vo februári 2014 a odvolaní prezidenta Janukovyča Ukrajina zmenila svoju ústavu. Vzdala sa neutrality, ktorá bola predtým zakotvená v ústave. Namiesto toho bolo ako štátny cieľ pridané plné členstvo Ukrajiny v NATO.
Rusko už veľakrát dalo jasne najavo, že vstup Ukrajiny do NATO by bol červenou čiarou. NATO expandovalo na východ v niekoľkých kolách expanzie. Expanzia smerom k hraniciam Ruska a Bieloruska je legitimizovaná s odkazom na slobodu výberu spojenectiev. Podľa Helsinského záverečného aktu a iných medzinárodne záväzných dohôd to však platí len v obmedzenom rozsahu. Pri výbere aliancie treba brať do úvahy stabilitu celej bezpečnostnej architektúry. Žiadna krajina nesmie zvyšovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti inej krajiny. Táto myšlienka je zakotvená aj v Zakladajúcom akte NATO-Rusko. Tam sa píše:
„Na základe princípu, že bezpečnosť všetkých štátov v euroatlantickom spoločenstve je nedeliteľná, budú NATO a Rusko spolupracovať, aby prispeli k zabezpečeniu spoločnej a komplexnej bezpečnosti v Európe založenej na záväzku k spoločným hodnotám, povinnostiam a normám správania, vytvoreným v záujme všetkých štátov“.
Tento princíp nedeliteľnosti bezpečnosti bol porušený. Je to dôvod a spúšťač ukrajinského konfliktu, ktorý sa nakoniec rozvinul do zástupnej vojny medzi NATO a Ruskom, ktorá sa vedie na území Ukrajiny. Hlavným problémom je tu údajné právo NATO expandovať ďalej a ďalej.
Ak by sa rozhodli nevstúpiť do NATO, konflikt by bol blízko k vyriešeniu.
Jasne to vyplýva aj z dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá bola dojednaná v marci 2022. Rokovania sa začali 27. februára, niekoľko dní po začatí špeciálnej vojenskej operácie, ktoré viedli k dokumentu pripravenému na podpis. Stanovilo sa, že Ukrajina nevstúpi do NATO a Rusko sa z Ukrajiny stiahne. Na znak dobrej vôle bolo Rusko pripravené okamžite stiahnuť vojenské sily z oblasti okolo Kyjeva. Tri dni po stiahnutí vojsk Ukrajina odstúpila od dohody s odvolaním sa na údajné ruské vojnové zločiny a na západnú radu. Odvtedy vojna eskalovala s neustále rastúcimi dodávkami zbraní zo Západu. NATO má zjavne záujem o vojnu, ktorá trvá čo najdlhšie.
Stoltenberg svojím vyhlásením dáva jasne najavo, že NATO bolo informované, že Rusko napadne Ukrajinu, ak odmietne. Odmietnutím ruskej žiadosti NATO porušilo Zakladajúci akt NATO-Rusko aj Helsinský záverečný akt, pretože aktívne eskalovalo konflikt.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Stoltenberg gibt zu: NATO wollte Krieg mit Russland, de.rt.com, 28.11.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.