Väčšina z nás chápe infláciu ako jeden zo 4 makroekonomických ukazovateľov a nie, že existuje jadrová a ostatná inflácia. Pod jadrovou infláciou sa chápe len inflácia očistená od cien energií a potravín, na ktoré sú menové inštrumenty dosť prikrátke a preto ich terajšie vysoké úrokové sadzby ECB ani nevedia priškrtiť. Na jadrovú infláciu majú teda vplyv ostatné ceny predovšetkým služieb a keďže tie sú vysoké, nehodlá v najbližšom období ECB svoje úrokové sadzby znižovať Keďže s cenami energii a potravín nemôže ECB ani nič urobiť, vykazujme stále dosť vysokú mieru inflácie, ktorá sa najviac podieľa na výdavkoch domácností Ak ale jadrová inflácia nesúvisí s cenami energií a potravín znamená, že na trhu máme vyšší objem peňazí ako je objem tovarov a služieb, čo je dôsledok toho, že mzdy sa zvyšujú u nás o viac percent ako sa zvyšuje produktivita práce.
Sťahovať z peňažného trhu prebytočné peniaze
Ako teda sťahovať z peňažného trhu prebytočnú masu peňazí z rúk domácností alebo z ich účtov, keď na trhu práce chýbajú zamestnanci, ktorí „pýtajú“ stále vyššie mzdy, ktorých náklady nedokážu všetky firmy premietnuť do ich cien a tie zo spomínaného dôvodu aj krachujú. Iným spôsobom je možné peniaze z trhu dostať aj výrazným zvyšovaním úrokových sadzieb, čo sme si už overili, že to spôsobuje recesiu, čo tiež nie je dobré riešenie. Najhoršie riešenia však bývajú po parlamentných voľbách, keď víťazné vládne koaličné strany po nich musia plniť predvolebné sľuby, ktoré musí niekto zaplatiť. Napokon je to aj náš prípad, keď okrem predvolebných sľubov musíme znižovať aj rozpočtové dlhy, ktoré sú dôsledkom nezodpovednej fiškálnej politiky predchádzajúcej koaličnej vlády. Parlament schválil 18 konsolidačných opatrení, ktoré niekto musí zaplatiť čo sa samozrejme nepáči viacerým z nás,
Vyššie mzdy podporujú domácu spotrebu
Zvyšovanie miezd bez rastu produktivity práce je príčinou rastu jadrovej inflácie na druhej strane dochádza k zvyšovaniu domácej spotreby a teda aj k rastu HDP, čo má vplyv na pokles deficitu oboch rozpočtových deficitných ukazovateľov keďže oba sa v percentách počítajú len k spomínanému makroekonomickému ukazovateli. A navyše potrebujeme v tomto roku financovať negatívne dôsledky Rusko-ukrajinského konfliktu, náklady zelenej ekonomiky, digitálnu a sociálnu spoločnosť a takto by sme aj mohli pokračovať, čo všetko zaťaží rozpočtové deficity a tak si kladieme oprávnenú otázku ako ďalej v hospodárení s peniazmi nás všetkých. Na začiatku kalendárneho roka sa ale objavujú výzvy ako ďalej vo svetovej ekonomike? Najčastejšie sa hovorí o udržateľnosti verejných financií či naštartovaní hospodárskeho rastu, s čím väčšina z nás bude určite súhlasiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.