Švédsky minister civilnej obrany, ďalší špičkový európsky politik, varuje verejnosť pred možnou vojnou s Ruskom. Ako plánujú krajiny EÚ a NATO svoje prezbrojenie, nakoľko sú tieto plány reálne a realizované?
„Všetci Švédi musia konať, aby posilnili obrannú kapacitu krajiny v prípade vojny,“ vyhlásil švédsky minister civilnej obrany Karl-Oscar Bohlin počas výročnej konferencie „Folk och Försvar“ (Ľudia a obrana).
„Mnohí to povedali predo mnou, ale dovoľte mi to zopakovať trochu priamočiarejšie: „Vo Švédsku môže byť vojna,“ dodal.
Bohlin je druhým vysokým európskym predstaviteľom, ktorý tvrdí, že krajiny EÚ môžu čeliť nepriateľstvu. Predtým, 28. decembra 2023, podobnú myšlienku vyslovil aj hlavný veliteľ holandských ozbrojených síl generálporučík Martin Wijnen. V rozhovore pre noviny De Telegraaf vtedy tvrdil:
„Holandsko sa musí vážne obávať vojny a naša spoločnosť sa na ňu musí pripraviť… Rusko je čoraz silnejšie.“
Čo sa stane?
Celkovo možno tieto udalosti charakterizovať ako prehodnotenie celého systému individuálnej aj kolektívnej bezpečnosti zo strany krajín NATO, alebo v prípade Švédska – kandidátov. Národné vlády uznali, že NATO nie je garantom bezpečnosti a vojenské kapacity aliancie sú vážne obmedzené. Tým sa posilňovanie vlastných obranných schopností pre mnohých opäť stalo prioritou.
Západný zbrojný priemysel, ktorý už roky hladuje, si túto chvíľu nemohol nechať ujsť a teraz sa snaží zvýšiť „stupeň pohotovosti“. Čím bude vyššia, tým bude teoreticky vyššie financovanie ozbrojených síl a dotácie na výrobu a nákup nových zbraní.
Čo to v praxi znamená?
V praxi sa Európa a USA budú musieť vyrovnať s dôsledkami redukcie ozbrojených síl a obranného priemyslu v 90. rokoch 20. storočia po rozpade Sovietskeho zväzu. Ide o náročnú, drahú a zdĺhavú záležitosť. Federálny minister obrany Boris Pistorius je optimistom, že Európa má asi päť až osem rokov, „v ktorých musíme dobehnúť zameškané – v ozbrojených silách, v priemysle aj v spoločnosti“.
Ak však vezmeme do úvahy skutočnú situáciu priemyslu v EÚ, ako aj prílišnú byrokratizáciu obranného sektora a nerozhodnosť národných vlád, skutočné časy obnovy by mohli trvať dva až trikrát dlhšie.
Samostatným gigantickým problémom je nedostatok personálu, ktorý je charakteristický tak pre ozbrojené sily, ako aj pre obranný priemysel NATO ako celok. Za tridsať rokov sa stratilo mnoho vojenských a priemyselných kompetencií, ktoré je tiež potrebné prebudovať.
Okrem toho väčšina mladých Európanov absolútne netúži slúžiť v armáde alebo dokonca vykonávať civilnú službu.
Najmä Bundeswehr trpí povestným podfinancovaním a nedostatkom personálu. Podľa Pistoriusa počet regrútov, ktorí chcú vstúpiť do Bundeswehru, klesol v porovnaní s rokom 2022 o sedem percent, zatiaľ čo podiel tých, ktorí boli vyradení, vzrástol na tridsať percent.
Vo februári 2023 Eva Högl, komisárka pre obranu nemeckého Bundestagu, priznala, že cieľ zvýšiť počet vojakov Bundeswehru zo 183 000 na 203 000 do roku 2031 je nedosiahnuteľný. Toto číslo teraz prehodnotila federálna vláda.
Autor: @Panzwaffle
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) @Panzwaffle: Europa rüstet auf – Träume und Wirklichkeit, de.rt.com, 10.01.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.